Prečo slovenská vláda plánuje usmrtiť 350 medveďov?
Slovenská vláda odôvodňuje plánovaný odstrel medveďov nárastom počtu incidentov súvisiacich s medveďmi. Hoci bezpečnosť verejnosti je nevyhnutná, odborníci poukazujú na to, že tieto konflikty spôsobujú predovšetkým ľudské faktory, ktoré priťahujú medvede – ide o nezabezpečené odpadky a zle spravované miesta na prikrmovanie raticovej zveri, prípadne cielene vytvárané vnadiská. Problémom je tiež napríklad vysádzanie kukurice v podhorských oblastiach, ktorá pre medvede znamená jednoduchý prístup k potrave a približuje ich tak k ľuďom.
Existujú osvedčené, nesmrtiace metódy, ktoré môžu pomôcť týmto stretom predchádzať: vrátane zabezpečenia odpadkov a iných lákadiel alebo použitia emetických chemikálií, gumových projektilov a vycvičených psov. Slovensko potrebuje preventívne opatrenia, ku ktorým patrí likvidácia vnadísk a vzdelávanie verejnosti – ľudia musia poznať správanie medveďa, aj to, ako konfliktom s ním predchádzať, prípadne čo robiť a čo nerobiť, ak sa s ním stretneme. Riešenie základných príčin a investovanie do vzdelávania a prevencie je účinnejší a humánnejší prístup ako masové odstrely medveďov.
Je na Slovensku premnožený medveď? Je počet medveďov taký, aby ho prostredie dokázalo udržať?
Myšlienku prísnej „únosnosti“ – maximálneho počtu medveďov, ktorý môže daná oblasť uživiť – považuje moderná veda za zastaranú. Súčasné ekologické prístupy kladú dôraz skôr na monitorovanie populácií a riadenie spolužitia človeka a divej zveri než na určovanie pevných číselných limitov.
Po prvé, medvede neuznávajú štátne hranice. Najnovšie oficiálne hodnotenie karpatskej populácie medveďa hnedého odhaduje približne 9 000 jedincov v celom regióne, čo zdôrazňuje význam cezhraničného úsilia o ochranu.
Po druhé, súčasné vedecké poznatky nepodporujú zjednodušené predpoklady o počte medveďov, ktoré môže daná oblasť udržať. Namiesto toho sa zameriava na monitorovanie dynamiky druhu a riadenie populácie, pričom prioritou je predchádzanie konfliktom a ich zmierňovanie.
Na Slovensku nie je hlavným problémom počet medveďov (odhady sa pohybujú okolo 1 000 – 1 300 jedincov), ale skôr nedostatok koherentnej a účinnej politiky manažmentu medveďov. Konflikty často nevznikajú pre samotné medvede a ich “problémové správanie”, ale pre absenciu preventívnych opatrení – akými je správne nakladanie s odpadom, vzdelávanie verejnosti a plánovanie využívania krajiny – ktoré by mohli minimalizovať stret ľudí s medveďmi.
Kto rozhoduje o odstrele medveďov?
Na Slovensku o odstrele medveďov rozhoduje vláda, zvyčajne na základe žiadosti ministra životného prostredia, v tomto prípade ministra Tomáša Tarabu. Vláda vyhlásila “mimoriadnu situáciu” vo viac ako 50-tich oblastiach, dôvodom je situácia, ktorú opisuje ako „nežiaduci výskyt medveďa hnedého“. Zdá sa však, že tento prístup je v priamom rozpore s právom Európskej únie. Medveď hnedý na Slovensku – podobne ako v celej EÚ – je prísne chránený, a to podľa prílohy IV Smernice EÚ o biotopoch. Podľa nej musí akýkoľvek zásah, vrátane odstrelu, spĺňať prísne právne kritériá a môže sa používať len ako posledná možnosť. Povolenie usmrtenia až 350 medveďov bez toho, aby sa predtým preukázalo komplexné úsilie o predchádzanie konfliktov medzi ľuďmi a medveďmi, je nielen neprimerané, ale aj nezlučiteľné so záväzkami členských štátov EÚ.
V akom štádiu je proces? Je možné toto rozhodnutie zvrátiť?
Áno, toto rozhodnutie sa ešte môže prehodnotiť – a malo by sa prehodnotiť. Všetky takéto opatrenia musia byť podložené vedeckými dôkazmi a podliehať riadnej právnej a environmentálnej kontrole. Vzhľadom na zjavné politické motivácie, ktoré stoja za týmto krokom, je potrebné zmobilizovať verejný tlak a spochybniť a nakoniec zvrátiť tieto chybné politiky. Náš spoločný hlas môže pomôcť zabrániť zbytočnému zabíjaniu nevinných zvierat a presadiť zodpovednejšie, vedecky podložené riadenie voľne žijúcich zvierat.
Je lov medveďov na Slovensku alebo v Európskej únii legálny?
Rekreačný lov medveďa hnedého je na Slovensku a kdekoľvek v Európskej únii zakázaný. Všetky populácie medveďa hnedého v EÚ, vrátane tých na Slovensku, sú prísne chránené podľa prílohy IV Smernice EÚ o biotopoch.
Podľa článku 12 tejto Smernice sú členské štáty povinné zaviesť prísny režim ochrany týchto druhov a výslovne sa zakazujú „všetky formy úmyselného odchytu alebo usmrcovania“ jedincov vo voľnej prírode.
Článok 16 síce povoľuje obmedzené výnimky (odchýlky) z tejto ochrany, napríklad, ak treba zabrániť vážnym škodám alebo ak ide o ochranu verejného zdravia a bezpečnosti, ale takéto opatrenia sú legálne len za veľmi prísnych podmienok. Výnimky sú povolené len vtedy, ak: a) neexistuje žiadna uspokojivá alternatíva a b) opatrenie nemá negatívny vplyv na priaznivý stav ochrany druhu v rámci jeho prirodzenej oblasti výskytu. Myslíme si, že ani jedna z týchto podmienok nebola na Slovensku splnená.
Vie Greenpeace o útokoch medveďov?
Áno, sme si vedomí nedávneho nárastu hlásení o stretoch a útokoch medveďov na Slovensku a stúpajúceho výskytu medveďov v blízkosti ľudských sídiel a veľmi nás mrzia. Treba však povedať, že tieto incidenty sa ani v minulosti neznížili odstrelom medveďov.
Konflikty medzi ľuďmi a medveďmi sa nevyriešia prostredníctvom reaktívneho a politicky motivovaného odstrelu. Namiesto toho musí minister životného prostredia Tomáš Taraba prevziať zodpovednosť a konečne začať počúvať odborníkov, ktorí neustále zdôrazňujú potrebu preventívnych opatrení. Medvede často priťahujú do ľudských oblastí nezabezpečené odpadky, ľahká dostupnosť pestovaných plodín a úmyselné prikrmovanie na vnadiskách – to sú problémy, ktoré sa musia systematicky začať riešiť.
K dobre zdokumentovaným nesmrtiacim metódam na odradenie medveďov patrí používanie emetických látok, gumových projektilov a cvičených psov. Nevyhnutné je posilniť cezhraničnú spoluprácu v karpatskom regióne a začať konečne investovať do vzdelávania verejnosti o spolužití s medveďmi. Na rozdiel od masového zabíjania sú tieto prístupy vedecky podložené a ponúkajú skutočne udržateľnú cestu vpred.
Prečo by mali byť Poliaci znepokojení slovenskou politikou v oblasti manažmentu medveďov?
Medvede neuznávajú politické hranice – voľne sa pohybujú naprieč krajinami. Nový slovenský systém manažmentu medveďov bude mať dôsledky ďaleko za hranicami Slovenska a priamo ovplyvní populácie medveďov v susedných krajinách, ako je Poľsko a Česko. Telemetrický výskum ukázal, že viac ako 80 % medveďov, ktoré sme sledovali v Poľsku, prešlo aj na Slovensko. Je ťažké nájsť medveďa v južnom Poľsku, ktorý by nebol na Slovensku. Tieto cezhraničné medvede – najmä tie, ktoré žijú v blízkosti poľsko-slovenskej hranice – si zvykli na potravu poskytovanú ľuďmi, čo ich vystavuje vyššiemu riziku úmrtia v dôsledku navrhovaných slovenských pravidiel – a teda aj im reálne hrozí odstrel. Takže áno, poľskí občania majú majú plné právo spochybňovať rozhodnutia prijaté na Slovensku a angažovať sa v boji proti nim. Prežitie populácií medveďov, ktoré žijú na území našich krajín, závisí od cezhraničnej spolupráce a zodpovedného manažmentu voľne žijúcich zvierat.
Aké sú alternatívne riešenia k odstrelu medveďov?
Greenpeace a odborníci na ochranu prírody tvrdia, že súčasný prístup slovenskej vlády k prevencii konfliktov medzi medveďmi a ľuďmi je neúčinný a škodlivý. Namiesto rozsiahleho zabíjania medveďov môžu osvedčené nesmrtiace riešenia účinne predchádzať konfliktom a zároveň chrániť medvede.
Medvede často priťahujú do ľudských sídiel nezabezpečené odpadky, ľahký prístup k pestovaným plodinám a miesta na kŕmenie, tzv. vnadiská, ktoré majú oficiálne slúžiť na lákanie raticovej zveri, no ich obsah láka aj medvede. Ľudská strava je pre medvede energeticky výhodnejšia – to je aj dôvod prečo ju vyhľadávajú napriek tomu, že jej majú dostatok v lese. Riešenie týchto problémov prostredníctvom lepšieho nakladania s odpadom, zabezpečenia zdrojov potravy a vzdelávania verejnosti môže výrazne znížiť počet stretov s medveďmi. To, že sa poľovníkom umožňuje kŕmiť zvieratá v biotopoch medveďov, aby ich prilákali na lovecké účely, je nielen nezodpovedné, ale aj nebezpečné. Táto prax podnecuje medvede, aby si spájali ľudí s potravou, čo zvyšuje riziko konfliktu a podľa nových navrhovaných pravidiel môže viesť k usmrteniu medveďov.
Nesmrtiace odstrašujúce prostriedky, ako sú emetické chemikálie (ktoré u medveďov vyvolávajú miernu nevoľnosť), gumové projektily a cvičené psy, účinne odháňajú medvede od nebezpečných oblastí bez toho, aby im ublížili.
Napriek opakovaným varovaniam a návrhom odborníkov – vrátane minuloročného listu vedcov, v ktorom uvádzajú alternatívne opatrenia ako predchádzať konfliktom – minister životného prostredia Tomáš Taraba tieto odporúčania ignoroval. Zdá sa, že namiesto vedecky podloženého prístupu využíva problematiku medveďov na politické ciele, čím škodí ochrane divokej prírody a zodpovednej environmentálnej politike.
Je Greenpeace proti odstrelu medveďov?
Greenpeace podporuje ochranu medveďov podľa zákonov Európskej únie, kde sú zaradené medzi chránené druhy. Aj keď za určitých okolností, napríklad v prípade mimoriadne agresívnych jedincov, môže byť smrtiaca kontrola medveďov opodstatnená, nikdy by nemala byť paušálna. Rozhodnutia týkajúce sa manažmentu voľne žijúcich živočíchov by mali byť založené na spoľahlivých vedeckých dôkazoch a rešpektovaní právne záväzných povinností.
V prípade nevyhnutnej potreby nie sme proti usmrcovaniu agresívnych jedincov. Posledné navrhované slovenské kroky v oblasti manažmentu medveďov však tieto štandardy nespĺňajú. Žiadne dôkazy nenasvedčujú tomu, že by nerozlišujúci odstrel medveďov účinne znížil konflikty medzi ľuďmi a medveďmi. Takéto opatrenia môžu často problém ešte zhoršiť, pretože narúšajú medvediu populáciu a destabilizujú ekosystém.
Stratégie riadenia medveďov musia uprednostňovať prevenciu konfliktov založenú na osvedčených metódach, ktoré nie sú smrtiace. Všetky prijaté opatrenia musia vychádzať zo zavedených vedeckých poznatkov a právnych rámcov. A to sa na Slovensku nedeje.
Prečo si Greenpeace myslí, že odstrel 350 medveďov ročne nezníži počet smrteľných prípadov medzi ľuďmi a medveďmi?
Organizácia Greenpeace je proti masovému odstrelu medveďov, pretože neexistujú dôkazy, že by účinne znižoval počet konfliktov medzi ľuďmi a medveďmi. V skutočnosti čísla naznačujú opak. Napriek usmrteniu 144 medveďov v minulom roku na Slovensku sa počet hlásených incidentov neznížil. Tragickou udalosťou bolo, keď bol minulý rok pri zbieraní húb v blízkosti Hybe smrteľne napadnutý 55-ročný muž. Tento rok sa medveďovi pripísal aj ďalší smrteľný prípad – 59-ročný muž na strednom Slovensku. Tieto prípady ukazujú, že odstrel ako preventívna stratégia nefunguje.
Okrem toho sa mnohé hlásené incidenty týkajú situácií, ktorým sa dalo predísť, často boli vyvolané nevhodným správaním človeka. V jednom široko medializovanom prípade sa medvedica zachovala obranne po tom, ako ju vyprovokoval voľne pustený pes mimo turistického chodníka a muž, ktorý sa ju pokúsil zasiahnuť sekerou – napriek tomu, že mal pri sebe sprej proti medveďom.
Tieto príklady poukazujú na hlbší problém: nedostatok informácií o tom, ako sa pri stretnutí s medveďom správať, nulové vzdelávanie verejnosti a chýbajúce preventívne opatrenia. Namiesto toho, aby minister Taraba a ďalší zodpovední činitelia využívali strach z divej zveri a vytvárali obetných baránkov, by mali radšej investovať do riešení založených na dôkazoch: vzdelávanie, odpadové hospodárstvo, kontrolovaný cestovný ruch a účinné protokoly reakcie na núdzové situácie. Zabíjanie ďalších medveďov nevyrieši to, čo je v konečnom dôsledku problémom zlého ľudského hospodárenia.
Aké sú možné dôsledky odstrelu 350 medveďov z celkovej populácie medveďov? (Z hľadiska sociálnej dynamiky, stresu a genetickej stability)
Komplexné dôsledky takéhoto rozsiahleho odstrelu je ťažké predpovedať, ale mohli by byť vážne. Minister Tomáš Taraba si mal pred prijatím takéhoto drastického rozhodnutia nechať vypracovať riadne posúdenie vplyvu, najmä vzhľadom na bezprecedentný počet medveďov, ktoré plánuje odstrániť z populácie.
Z jednej štúdie o karpatskej populácii medveďa hnedého vyplýva, že genetická diverzita (rozmanitosť genetickej informácie v rámci populácie – z pohľadu vedy je vysoká genetická diverzita veľmi dôležitá, pretože zvyšuje šance populácie prežiť zmeny v prostredí, napríklad klimatické zmeny, nové choroby alebo zásahy človeka. Populácia s nízkou genetickou diverzitou je zraniteľnejšia – ak napríklad všetky jedince zdedia tú istú náchylnosť na určitú chorobu, celá populácia môže byť ohrozená.) slovenských medveďov je už teraz veľmi slabá, čo zodpovedá populácii s počtom len približne 250 geneticky efektívnych jedincov. Z pohľadu evolučnej genetiky ide o malú a zraniteľnú populáciu. Výrazný odstrel by mohol ešte viac znížiť genetickú diverzitu, čo by oslabilo dlhodobú odolnosť populácie a jej schopnosť prispôsobiť sa zmenám.
Okrem toho môže odstrel veľkého počtu medveďov narušiť sociálnu štruktúru medvedej populácie. Staršie, dominantné jedince často pomáhajú regulovať správanie a pohyb mladších medveďov. Ich odstránenie môže viesť k väčšej nestabilite, väčšiemu počtu túlavých mláďat a potenciálne väčšiemu počtu stretov človeka s medveďom.
A napokon, intenzívny lovecký tlak môže u prežívajúcich medveďov spôsobiť chronický stres, ktorý môže mať vplyv na ich zdravie, správanie a reprodukciu. Zle naplánovaný odstrel by mohol spôsobiť viac problémov, ako ich vyriešiť, a namiesto bezpečného spolužitia by mohol ohroziť dlhodobé prežitie medveďov na Slovensku.