V súčasnosti zdieľa na Slovensku elektrickú energiu viac ako 2600 odberateľov, ktorí od začiatku roka vyzdieľali 2,5-krát viac elektriny než v minulom roku. K tomuto trendu sa pridávajú aj slovenské obce. Starostovia zakladajú energetické spoločenstvá, ktoré im vedia ušetriť financie za elektrinu a produkovať “zelenú energiu”, ktorá sa zároveň spotrebuje tam, kde sa vyrobí.
V obci Lozorno sa rozhodli začať budovať fotovoltiku na obecných strechách pred troma rokmi. Cieľom bolo v rámci samospráv znižovať na miestnej úrovni uhlíkovú stopu, k čomu okrem rozvoja obnoviteľných zdrojov patrí aj séria ďalších opatrení – obec prechádza na elektromobily, ktorými rozváža obedy seniorom či žiakom základnej a materskej školy, najnovšie vysúťažila elektromobil pre obecnú políciu. Fotovoltické panely nainštalovali na obecný úrad, čističku odpadových vôd, kultúrne centrum s reštauráciou, čoskoro pribudnú ďalšie aj na základnej škole.
Podľa starostu obce Ľuboša Tvrdoňa by radi v rámci energetického spoločenstva Záhorie zdieľali prebytky energie. “V marci sme začali v rámci obecných budov (základná škola, starý dom kultúry, budova hasičov, dom smútku či klub dôchodcov) a v blízkej budúcnosti chceme zapojiť aj ľudí z obce, ktorým na strechách vyrástli panely a v čase, keď sú v práci, prebytky zbytočne odchádzajú do siete. Takto budeme vedieť prebytky posielať do čističky odpadových vôd alebo pre potreby obce – čo zníži náklady na jej fungovanie a zároveň by ľudia za svoje prebytky získali určitý príjem. Energia, ktorá sa vyrobí v Lozorne, sa v Lozorne aj spotrebuje.”
Podobne premýšľa aj starosta tretej najmenšej obce v Trenčianskom kraji Modrovka Vladimír Balaj. Fotovoltické panely nainštalovali na materskú školu, ktorá najviac elektriny vyrába v lete, keď je zavretá. Elektrinu, ktorú vyrobia, zdieľajú s vodohospodárskou spoločnosťou, ktorá zásobuje 400 obyvateľov pitnou vodou. Majú tiež batériové úložisko, ktoré je na diaľku riadené a prepojené so spotovými cenami na trhu, ktoré sa tak dobíja vo výhodnom čase. Vďaka batérii dokážu elektrinou zásobovať 16 stĺpov verejného osvetlenia.
“V rámci energetického spoločnstva ani jeden kilowatt nevyjde na zmar, lebo sa prezdieľa – elektrinu viem poslať na obecný úrad, do verejného osvetlenia, do hasičskej zbrojnice či do materskej škôlky a od augusta aj komunitnej organizácií, ktorá sa venuje deťom. My vieme elektrickú energiu rozdistribuovať, oni nám za ňu platia dohodnutú cenu zdieľania, ktorá je nižšia ako trhová cena, a tak vytvárame spoločne finančnú rezervu, vďaka ktorej splácame fotovoltiku správcovi nášho energetického spoločenstva,” hovorí starosta Balaj.
Ročné náklady na prevádzkovanie škôlky dokázali tak znížiť z 1500 eur za elektrinu na 200 eur. Vo využívaní obnoviteľných zdrojov plánujú zájsť ešte ďalej – zvažujú mikroturbínu na vodnom zdroji či výstavbu malého veterníka na starom družstve na kopci v blízkosti obce.
“Batérie, fotovoltika a správne nastavenie zdieľania elektriny pre jednotlivých členov je podľa mňa riešenie, ktoré by malo spájať samosprávy a neziskový sektor či obyvateľov,” myslí si Vladimír Balaj.
Dorota Osvaldová z Greenpeace Slovensko upozorňuje, že koncept energetických spoločenstiev môže pomôcť nielen obciam, ale aj mestám, v ktorých sú okrem čističiek odpadových vôd takýmto “žrútom” elektriny napríklad dopravné podniky.
“Energetické spoločenstvá takto dokážu znižovať náklady pre mestá a obce, ktorým potom zostane viac peňazí na platy učiteľov, obecné či mestské podujatia či detské ihriská. Znižujú náklady, posilňujú energetickú bezpečnosť a pomáhajú obciam stať sa sebestačnými. Radi by sme motivovali aj ďalších starostov, aby nečakali na ďalšiu krízu, ktorá zdecimuje ich obecné rozpočty, a už teraz sa začali zaujímať, ako im a ich obyvateľom obnoviteľné zdroje a zdieľanie energie v rámci energetického spoločenstva môžu pomôcť stať sa odolnejšími a zelenšími.”
