Očakávania Greenpeace od klimatických rokovaní OSN COP29 v Azerbajdžane, november 2024

Máme za sebou ďalší rok s rekordnými teplotami, prehrievajúcimi sa oceánmi a rozsiahlymi dôsledkami extrémnych poveternostných javov. Máme za sebou ďalší rok, ktorý len zdôraznil naliehavosť klimatických opatrení. Klimatická konferencia OSN vstupuje do svojho 29. roka, avšak do kľúčového roka, keď bude nevyhnutné dohodnúť sa na novom balíčku financovania opatrení na ochranu klímy. Financovanie je kľúčovým pilierom globálnej spolupráce v boji proti klimatickým zmenám a tvorí základ významnej dohody, ktorá podopiera Parížsku dohodu.

Politickí lídri z celého sveta budú na COP29 opäť zodpovední za prijatie účinných, koordinovaných a transformačných opatrení pre dobro ľudí a planéty. Sme konfrontovaní s dvojitou krízou – klimatickou a biodiverzitnou, pričom rýchle a ambiciózne kroky v oblasti klímy, spojené s adekvátnym financovaním, sú nevyhnutné. Vlády sa musia zaviazať k ambicióznemu novému cieľu financovania na podporu krajín globálneho Juhu a k opatreniam, ktoré prinútia sektor fosílnych palív a ďalších veľkých znečisťovateľov platiť za škody, ktoré spôsobili.

S rekordnými ziskami, rastúcimi emisiami a rozsiahlym ľudským utrpením spôsobeným extrémnymi poveternostnými javmi v dôsledku klimatickej zmeny, je morálny, ekonomický a environmentálny dôvod na to, aby odvetvia založené na fosílnych palivách a ďalšie vysoko emisné sektory platili za škody, ktoré spôsobujú, silnejší než kedykoľvek predtým.

No ešte dôležitejšie je to, že musíme prestať prispievať k ďalším stratám a škodám, pretože stabilná klíma a cieľ 1,5°C sú ohrozené ziskuchtivými znečisťovateľmi fosílnych palív. COP29 je príležitosťou na to, aby sme dosiahli odvážny pokrok v klimatických opatreniach a financovaní.

 Na COP29 bude Greenpeace žiadať: 

  1. Nový cieľ klimatického financovania, tzv. Nový Kolektívne Kvantifikovaný Cieľ (NCQG), ktorý zaviaže k výraznému navýšeniu verejných financií pre krajiny globálneho Juhu, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti adaptácie, zmierňovania strát a škôd a zakotví princíp „Znečisťovatelia musia platiť“.
  2. Implementáciu dohody COP28 o prechode z fosílnych palív, ktorá objasní, ako sa budú nadchádzajúce národne stanovené príspevky (NDC) krajín pre roky 2030 a 2035 zameriavať na plány a politiky na postupné vylúčenie fosílnych palív v súlade s cieľom 1,5°C.
  3. To, aby sa zabránilo nedostatočným výstupom v oblasti kompenzácií a trhov s uhlíkom, s cieľom chrániť a obnovovať ekosystémy, ktoré sú dôležité pre zadržiavanie uhlíka.

Na nasledujúcich stránkach by sme radi podrobnejšie vysvetili naše očakávania. 

Znečisťovatelia by mali platiť: zvýšené verejné financovanie pre krajiny globálneho Juhu

COP29 musí dosiahnuť nový celosvetový cieľ financovania, nazvaný Nový Kolektívne Kvantifikovaný Cieľ na Klimatické Financovanie (NCQG), ktorý bude ambiciózny, pokiaľ ide o financovanie naliehavých klimatických opatrení v krajinách globálneho Juhu. Potrebujeme bilióny, nie miliardy dolárov, pretože náklady na nečinnosť každým dňom rastú a klimatická spravodlivosť si vyžaduje nápravu historickej nespravodlivosti. Podľa organizácie Climate Action Network (CAN) je dohoda o NCQG na COP29 kľúčová pre uvoľnenie nevyhnutných prostriedkov potrebných na podporu naliehavých a rastúcich potrieb klimatického financovania krajín globálneho Juhu vo výške aspoň 1 bilión dolárov ročne vo verejných financiách.

Bez významného klimatického financovania Parížska dohoda akoby neexistovala a bez ambicióznych klimatických opatrení nie je jej naplnenie reálne. Ako hlavní prispievatelia klimatického financovania by vyspelé krajiny mali prevziať vedenie pri zabezpečovaní prostriedkov pre nový cieľ, pričom ich príspevky by nemali byť podmienené príspevkami iných krajín.

Cieľ verejného financovania pre krajiny globálneho Juhu musí byť hlavným prvkom nového kvantitatívneho cieľa v oblasti klímy (NCQG), pričom by sa mali stanoviť konkrétne podciele zamerané na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmenám klímy, a aj riešenie strát a škôd. Ak chceme vyriešiť historické zanedbávanie adaptácie na klimatickú zmenu či kompenzácie škôd, musí byť práve toto kľúčové. V kontexte narastajúceho neudržateľného dlhu v mnohých krajinách globálneho Juhu je taktiež nevyhnutné, aby sa vlády zaviazali, že poskytnú grantov a vysoko zvýhodnené verejné financovanie. Nový cieľ nesmie opakovať chyby predchádzajúceho záväzku vo výške 100 miliárd dolárov, kde väčšina poskytnutých verejných financií bola vo forme pôžičiek, z ktorých značná časť nebola.

Problémom nie je nedostatok financií, ale nedostatok snahy národných vlád, aby donútili fosílny priemysel a iných veľkých znečisťovateľov platiť. Okrem toho, že sa v rámci NCQG zakotví zodpovednosť štátov, je treba, aby tento cieľ súčasne znamenal obrat, ktorý prinúti fosílny priemysel a iné sektory s vysokými emisiami platiť za škody, ktoré spôsobujú ich produkty.

Návrh dane za klimatické škody (Climate Damages Tax, CDT) pokiaľ ide o ťažbu fosílnych palív, je jedným z príkladov nového zdroja financovania založeného na princípe „znečisťovateľ platí“, ktorý má potenciál generovať miliardy dolárov práve na klimatické opatrenia. Ak by krajiny OECD zaviedli túto daň  s nízkou sadzbou 5 dolárov za tonu CO₂, ktorá by sakaždý rok zvyšovala o 5 dolárov za tonu každý rok, CDT by mohla do roku 2030 priniesť 900 miliárd dolárov.

Príspevok Greenpeace k UNFCCC o NCQG nájdete tu, a náš otvorený list pre vládnych ministrov tu.

Silný výsledok COP29 v oblasti financií by zahŕňal:
Dohodu na ambicióznom Novom Kolektívnom Kvantitatívnom Cieli v oblasti klimatických financií (NCQG).

NCQG by sa zaviazal k významnému zvyšovaniu verejných financií pre krajiny globálneho Juhu na adaptáciu, zmierňovanie klimatických zmien a kompenzáciu škôd a strát, s odhadovanou sumou minimálne 1 bilión dolárov ročne.

NCQG by zakotvil princíp „Znečisťovateľ platí“ (Make Polluters Pay, MPP) a vyzval krajiny na implementáciu spravodlivo navrhnutých domácich daní/odvodov na priemysel s fosílnymi palivami a pre ďalších veľkých znečisťovateľov, ktoré by mali byť použité na vnútroštátne opatrenia a medzinárodné klimatické financovanie, pričom krajiny globálneho Severu by uznali svoju zodpovednosť tieto zmeny viesť.


Národne stanovené príspevky (NDC) v súlade s cieľom udržať oteplenie na úrovni 1,5 °C musia podporovať spravodlivý prechod od fosílnych palív
Pred budúcoročným 10. výročím Parížskej dohody musí COP29 preukázať, že krajiny budú pokračovať v historickej dohode z COP28 o prechode od fosílnych palív.

Pozrime sa na realitu: v polovici tohto kľúčového desaťročia emisie naďalej rastú a väčšina vlád stále neprijala dostatočne ambiciózne klimatické plány do roku 2030, aj keď v tzv. Globálnom prehľade (Global Stocktake) na COP28 v Dubaji uznali, že globálne emisie skleníkových plynov musia do roku 2030 klesnúť o približne 43 percent a do roku 2035 o 60 percent oproti úrovniam z roku 2019, pričom cieľom je dosiahnuť nulové emisie CO₂ do roku 2050. Naozaj nie sme na ceste k tomuto cieľu a politickí lídri musia na COP29 reagovať a signalizovať, že začnú pracovať na znižovaní emisií.

Ukončenie éry uhlia, ropy a zemného plynu a splnenie rozhodnutia COP28 o prechode od fosílnych palív bude vyžadovať prijatie nových Národne určených príspevkov (NDC) na rok 2035, ktoré budú zladené s cieľom 1,5°C a načrtnú plány krajín na postupné ukončenie výroby a spotreby fosílnych palív. To znamená záväzok k okamžitému, dramatickému a konzistentnému znižovaniu emisií.

Národne stanovené príspevky na rok 2035 musia byť predložené do februára 2025 a vyhodnotia sa mesiac pred COP30 v Brazílii v rámci syntéznej správy NDC UNFCCC. COP29 sa rysuje na tejto ceste ako významný míľnik.

Silný výsledok COP29 v oblasti klimatických opatrení by zahŕňal:
COP29 podporí implementáciu dohody COP28 o prechode od fosílnych palív.
Krajiny podrobne vypracujú plány a potreby na dosiahnutie 1,5°C-zladených NDC na roky 2030 a 2035, ktoré budú zahŕňať plány na postupné ukončenie fosílneho priemyslu a spravodlivý prechod na obnoviteľnú energiu.
Krajiny posunú globálny cieľ na trojnásobné zvýšenie kapacity obnoviteľnej energie a zdvojnásobenie ziskov v oblasti energetickej účinnosti do roku 2030.


Chrániť a obnovovať ekosystémy s vysokou integritou a bohaté na uhlík

Na COP29 sa opäť bude diskutovať o článku 6. Táto kontroverzná časť Parížskej dohody je v centre vyjednávaní už takmer 10 rokov, a to z dôvodov, ktoré s dohodou nemajú nič spoločné. Greenpeace interpretuje článok 6 ako podporu spolupráce medzi krajinami na znižovanie emisií, zatiaľ čo väčšina krajín a priemysel tvrdí, že článok 6 by mal vytvoriť globálny trh s uhlíkovými kompenzáciami. Avšak kompenzácie sú nebezpečný podvod; nefungujú a iba oneskorujú skutočné opatrenia.

O článkoch 6.2 a 6.4 však vlády vyjednávali s cieľom vytvoriť architektúru trhu s obchodovaním s uhlíkovými kreditmi. V Baku bude kľúčové, aby vlády našli naozaj kvalitnú dohodu o tom, čo tvorí transparentnosť a integritu v článku 6.2, najmä preto, že krajiny už obchodujú s kreditmi podľa článku 6.2 bez úplných pravidiel.

Nakoniec krajiny, ktoré bránia transparentnosti a jasnému procesu hodnotenia, iba potvrdzujú jeden z kľúčových problémov s uhlíkovými kreditmi na báze prírody. Trh bez transparentnosti a environmentálnej integrity môže spôsobiť, že článok 6 bude v rozpore s Parížskou dohodou, pretože umožní greenwashing namiesto skutočných klimatických opatrení.

Politickí lídri by sa nemali nechať rozptyľovať plánmi priemyslu na otvorenie globálneho trhu s uhlíkovými kompenzáciami, ktoré sú škodlivé pre klímu aj pre biodiverzitu. Významný pokrok, ktorý sa očakáva na COP29, je ochrana a obnova ekosystémov s vysokou integritou bohatých na uhlík.

Na COP29 bude Greenpeace podporovať synergické prepojenia medzi klimatickou a biodiverzitnou agendou, vrátane rozvoja riešení bez trhových mechanizmov a komunitne vedených riešení, ktoré zabezpečia silnú implementáciu rámca článku 6.8 pre prístupy bez trhových mechanizmov (NMA), ktorý je jedinou časťou článku 6 podporujúcou medzinárodnú spoluprácu pre zmysluplné a komunitne riadené klimatické opatrenia.

Na COP29 bude Greenpeace pracovať na tomto: Budeme chcieť zabrániť vzniku slabej dohody o uhlíkových trhoch, ktorá by podporovala falošné očakávania ohľadom úlohy uhlíkových trhov pri generovaní klimatických financií.

Budeme žiadať, aby sa predišlo kľučkám pre obchodovanie s kreditmi a zároveň bojovať proti zlým pravidlám pre uhlíkové trhy.

Našim cieľom je zabezpečiť výsledok COP29 v rámci článku 6, ktorý bude klásť dôraz na komunitami riadené riešenia bez trhových mechanizmov a nebude podkopávať integritu klimatických záväzkov alebo sa pokúšať zaplátať medzery v klimatických a biodiverzitných financiách.


Čo potrebujeme:

Svet potrebuje menej rečí a viac skutočných lídrov a je načase premeniť politiku na činy. To, čo je treba, je záväzok zakotviť v nových NDC na rok 2035 rozhodnutie COP28 o prechode od fosílnych palív.  

Trojica predsedníctiev COP28, COP29 a COP30 sa zaviazala ísť príkladom a predložiť NDC zladené s cieľom 1,5°C v súlade s dohodami dosiahnutými na COP28. To, ako zastavia expanziu a ukončia využívanie fosílnych palív je nezjednávateľný prvok.

Politickí lídri zo všetkých kútov sveta musia teraz odvážne konať a to tak, že sa zaviažu odblokovať nevyhnutné financie na klimatické opatrenia a prinútia znečisťovateľov platiť. Znečisťovatelia, ktorí profitujú, musia zaplatiť za škody, ktoré ich biznis spôsobil. Od toho závisí naša budúcnosť a na COP29 vyžaduje silnú dohodu o financiách v kombinácii s úplným a spravodlivým ukončením využívania fosílnych palív.