Oceány čaká historický zlom: Globálny dohovor o oceánoch získal 60. ratifikáciu a môže vstúpiť do platnosti. Teraz je však na krajinách, aby okamžite konali – čas sa kráti do prvej celosvetovej konferencie COP o oceánoch.“

Dnes je plne alebo prísne chránených len 0,9 % otvoreného mora. Dohovor je preto kľúčový – umožní vytvárať chránené oblasti, ktoré pomôžu zmierňovať klimatickú krízu a zároveň zabezpečia potraviny pre miliardy ľudí odkázaných na zdroje oceánov. Nová analýza Greenpeace International ukazuje, že ak má byť do roku 2030 chránených 30 % vôd, vlády budú musieť každý rok počas nasledujúcich piatich rokov vyhlásiť ochranu pre viac než 12 miliónov km². To je väčšia plocha, než má celé Kanada.[1]

„Toto je historický okamih pre ochranu oceánov a dôkaz, že krajiny dokážu spojiť sily na záchranu našej modrej planéty,“ vyhlásil výkonný riaditeľ Greenpeace International Mads Christensen. „Éra vykorisťovania a ničenia sa musí skončiť a Globálny dohovor o oceánoch je nástroj, ktorý to môže dosiahnuť. No nesmieme zaspať na vavrínoch. Vedci jasne hovoria, že do roku 2030 musíme chrániť aspoň 30 % oceánov – a čas sa kráti. Vlády na celom svete musia tento čas využiť, aby sa prvá historická konferencia COP o oceánoch stala zlomovým bodom a aby začali pripravovať prvé chránené územia podľa Dohovoru. Naše oceány nemôžu čakať – a my tiež nie.“

Ochranári upozorňujú, že krajiny musia okamžite konať a začať pripravovať plány na vytváranie chránených oblastí na otvorenom mori. Čas na splnenie cieľa – ochrániť do roku 2030 aspoň 30 % oceánov, ku ktorému sa vlády už zaviazali – sa neúprosne kráti: 

  • V nasledujúcich mesiacoch, ešte pred prvou konferenciou COP o oceánoch, musia vlády využiť príležitosť a pustiť sa do práce na návrhoch nových rezervácií na otvorenom mori. Tieto územia musia byť plne alebo prísne chránené, aby sa v nich úplne zakázali ťažobné a deštruktívne ľudské činnosti – na rozdiel od mnohých súčasných „chránených oblastí“, ktoré existujú len na papieri.
  • Zároveň je nevyhnutné, aby mal Dohovor právomoc rýchlo zavádzať konkrétne opatrenia, bez zbytočných prieťahov a bez spoliehania sa na orgány, ako sú regionálne rybárske organizácie, ktoré celé desaťročia prehliadali, ako sa oceány drancujú.[2]
  • Vznik nových rezervácií musí stáť na pevnom vedeckom základe a zároveň zahŕňať aj hlas pôvodných obyvateľov a miestnych komunít. Len tak bude proces nielen vedecky podložený, ale aj spravodlivý.

Dohovor vstúpi do platnosti o 120 dní a otvorí tak cestu k prvej konferencii COP o oceánoch, ktorá sa pravdepodobne uskutoční v roku 2026. Greenpeace zároveň vyzýva všetky zostávajúce krajiny, aby Dohovor rýchlo ratifikovali – ešte pred prvou COP. Inak si pri rokovacom stole miesto nezaslúžia.

Greenpeace spolu s miliónmi podporovateľov tiež žiada, aby krajiny ukázali rovnaké odhodlanie, aké preukázali pri Globálnom dohovore o oceánoch, a pripojili sa k moratóriu na hlbinnú ťažbu – novú deštruktívnu formu baníctva, ktorá by mohla nenávratne poškodiť oceány.[3] 

Poznámky:

[1] Výpočet vychádza z údajov Marine Protection Atlas. V súčasnosti je plne alebo prísne chránených len 0,9 % rozlohy otvoreného mora. Aby sa do roku 2030 podarilo ochrániť 30 %, chýba ešte 29,1 %. Táto hodnota sa rozdelila na päť rokov, aby sa vypočítalo, koľko km² otvoreného mora musí byť každoročne od roku 2026 do 2030 zaradených medzi plne alebo vysoko chránené oblasti.

[2] Správa Greenpeace odhalila šokujúce zlyhania v globálnom riadení rybolovu.

[3] Petícia Greenpeace proti hlbinnej ťažbe.