Ochrana oceánov

Z vesmíru sa naša Zem javí akoby bola zahalená v modrom plášti. Na našej planéte nekonečnosť oceánov prevyšuje rozlohu súše.

Až 80 percent života na Zemi sa skrýva pod vlnami. Rozsiahly svetový oceán pulzuje po celom svete, čím zabezpečuje prírodné pochody zachovávajúce život.

Oceány poskytujú nevyhnutné zdroje bielkovín, energie a minerálov. Vlnenie mora vyrába až polovicu nášho kyslíku, ovplyvňuje počasie, poháňa cirkuláciu energie v prírode, zabezpečuje transport vodných más a udržuje Zem obývateľnú.

Bez svetového oceánu by na Zemi nebol možný život.

Je teda veľmi znepokojivé, že znehodnocujeme oceány v takom meradle, že si to dokáže predstaviť len málokto.

Už vieme, že ľudská činnosť môže mať zničujúci dosah na životne dôležité prírodné procesy. Zásadne sme ovplyvnili svetovú klímu a až teraz si začíname uvedomovať dôsledky.

Doteraz nie veľmi viditeľné, no rovnako podstatné, je naše pôsobenie na oceány.

V zdravom oceáne nájdeme rozmanité ekosystémy a biotopy. Avšak súčasný stav našich oceánov je od opísaného prirodzeného stavu na zaplakanie ďaleko.

Vyvíjame enormný nátlak na oceánske ekosystémy na celom svete – či už priamo alebo nepriamo. Dôsledkom toho ekosystémy kolabujú – morské druhy sú blízko vyhynutiu a biotopy v oceánoch sú ničené. Znehodnotené a zbavené diverzity, oceánske ekosystémy strácajú svoju odolnosť.

Musíme ochraňovať naše oceány, pretože bez nich nebude možný život na našej planéte.

Mŕtve oceány, mŕtva planéta

Teraz je najvyšší čas, aby sme ich bránili – oceány potrebujú totiž odolnosť voči globálne zmene klímy a jej potenciálnym ničivým dôsledkom, ktoré už spôsobuje v morskom svete.

Cieľom kampane Greenpeace za Ochranu oceánov je chrániť a zachovávať oceány teraz a do budúcnosti zabrániť ich ďalšiemu nekontrolovanému vykorisťovaniu – dopriať týmto územiam odpočinok, ktorý tak zúfalo potrebujú na zotavenie.

Nadviazaním na ochranu suchozemských území by vznikli morské rezervácie – ekvivalentné národným parkom.

Vytvorenie morských rezervácií je prístup vyvinutý a podporovaný vedcami na nápravu krízy v oceánoch. Funguje v spojení s ďalšími spôsobmi regulácie, ktoré zabezpečia trvalo udržateľné využívanie morského bohatstva.

Okrem vytvorenia morských rezervácií sa musíme popasovať s nespočetným množstvom ďalších aspektov ohrozujúcich životaschopnosť oceánov a nájsť lepšie spôsoby využívania ich zdrojov. Za týmto cieľom vedie Greenpeace kampane proti činnostiam, ktoré doviedli oceány do súčasného stavu – odhaľujeme pôvodcov deštrukcie, odkrývame hrozby, konfrontujeme vinníkov a poukazujeme na riešenia a opatrenia, ktoré by zabezpečili trvalú udržateľnosť využívania morských zdrojov.

Kľúčové problémy sú:

Priemyselný lov rýb

Obrovské lode používajúce najmodernejšie zariadenia vedia rýchlo a presne vystopovať húfy rýb. Tieto lode už stihli prekročiť ekologické limity. Po úplnom výlove druhov s väčšími rozmermi sa zamerajú na druh, ktorý je ďalší v poradí. (Kanadský expert na rybolov, doktor Daniel Pauly, varuje, že ak budeme pokračovať v tomto tempe, naše deti budú mať na tanieri medúzy.)

Jednoducho povedané – stále viac a viac ľudí bojuje o stále menšie množstvo rýb, čím sa zhoršuje oceánska ekologická kríza.

Nechcený úlovok

Moderné techniky, ktoré sa v rybolove používajú sú nesmierne nehospodárne. Každým rokom zabijú rybárske siete až 300 tisíc veľrýb, delfínov či sviňúch. Zapletenie sa do rybárskych sietí je jedným z najväčších hrozieb pre mnoho druhov blížiacich sa k vyhynutiu. Niektoré rybárske metódy navyše ničia nielen miestnu populáciu živočíchov ale aj prostredie, v ktorom žijú. Napríklad vlečné siete ničia nielen všetok prastarý korálový les ale aj ďalšie krehké ekosystémy. Na niektorých územiach sa to dá porovnať s orbou poľa niekoľkokrát ročne.

Neférový rybolov

Keďže tradičné rybárske oblasti na severe skolabovali, väčšina priemyslu sa presunula do Tichého oceánu a okolia Afriky. Piráti ignorujú regulácie a efektívne kradnú ryby z morí, čím oberajú jedny z najchudobnejších regiónov sveta o ich príjmy a zdroj potravy. Rovnaký podiel viny patrí veľkým spoločnostiam, ktoré dávajú africkým a tichomorským štátom iba malé percento zo svojho obrovského zisku.

Globálne otepľovanie

Svetový oceán a život v ňom bude nenávratne postihnutý účinkami globálneho otepľovania a klimatických zmien. Vedci hovoria, že zvýšenie teploty morí v dôsledku klimatických zmien zapríčiní zdvihnutie hladiny oceánov a s tým spojenú zmenu prúdenia vodných prúdov. Prvé z následkov už sú poznať. Všetky morské druhy sú v nebezpečenstve následkom zvýšenej teploty vody v oceánoch – jednoducho sa im nedarí prežiť v zmenených podmienkach. Príkladom môže byť blednutie a odumieranie koralov, ktoré sa pripisuje otepľovaniu oceánov.

Znečistenie

Ďalším významným dopadom ľudských aktivít je znečistenie oceánskych vôd. Najviditeľnejšie a najznámejšie je ropné znečistenie spôsobené haváriami tankerov. Avšak i napriek rozsahu a zjavnosti týchto vplyvov, kvantitatívne je znečistenie, ktoré vidíme ako ropné škvrny, omnoho menšie ako znečistenie, ktoré produkujú iné zdroje. Ide najmä o vypúšťanie odpadových vôd z domácností a priemyslu, mestský a priemyselný odtok dažďovej vody, havárie, únik ropy, explózie, vyhadzovanie odpadu do morí, baníctvo, poľnohospodárske živiny a pesticídy, zvyškový odpad zo zdrojov tepla a vypúšťanie rádioaktívneho odpadu.

Ochrana oceánov

Treba od základu zmeniť spôsob nakladania s našimi oceánmi. To znamená uistiť sa a konať tak, že zasahovanie do oceánov bude udržateľné. Jednoducho povedané – potreby žijúcich a budúcich generácii by mali byť napĺňané do tej miery, aby sme nespôsobili ujmy morským ekosystémom. Preto by vlády mali určiť a vyhlásiť 40 percent plochy svetového oceánu za morské rezervácie. Morské rezervácie sú pritom územia, kde nie je prípustné žiadne využívanie ľuďmi, vrátane ťažby a rybárstva.

Najnovšie

 

Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 15:01

Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)

Veľrybovec sivý (Eschrichtius robustus)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 14:58

Veľrybovec sivý (Eschrichtius robustus)

Veľrybovec sivý (Eschrichtius robustus)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 14:50

Veľrybovec sivý (Eschrichtius robustus)

Sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 14:45

Sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena)

Sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 14:43

Sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena)

Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 14:39

Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)

Vráskavce dlhoplutvé (Megaptera novaeangliae)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 14:36

Vráskavce dlhoplutvé (Megaptera novaeangliae)

Veľryba južná (Eubalaena australis)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 14:17

Veľryba južná (Eubalaena australis)

Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 13:48

Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)

Sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena)

Obrázok | 17. januára, 2008 o 13:38

Sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena)

11 - 20 z 54 výsledkov.

Kategórie