Najnovšia štúdia z dielne Greenpeace Nemecko s názvom “Výbušná pravda” sa zaoberá históriou nehôd v oblasti zariadení skvapalneného plynu (LNG) a zdôrazňuje nedostatok transparentnosti, podceňované bezpečnostné riziká pre verejnosť a zlyhávajúce bezpečnostné protokoly. Podľa štúdie sú výbuchmi, požiarmi či únikmi nebezpečných výparov najviac ohrozené oblasti v okruhu dvoch kilometrov od LNG terminálov.
Správa analyzuje 104 nehôd spojených so zariadeniami LNG priemyslu, ktoré sa stali v období medzi rokmi 1944 a 2024 a odhaľuje riziká spojené s prevádzkou LNG. Okrem iného uvádza, že najviac ohrozené sú oblasti v okruhu dvoch kilometrov od týchto zariadení.
Koordinátorka kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová upozorňuje, že v kontexte plánovaného LNG terminálu v Bratislave do tejto zóny spadajú husto zaľudnené oblasti: “V tejto kritickej vzdialenosti, je napríklad nábrežie Eurovea, štvrť Mlynské Nivy či petržalské Ovsište. Osobitné nebezpečenstvo predstavuje Slovnaft, ktorý sa nachádza len 1,5km od plánovaného terminálu a v prípade nehody môže amplifikovať riziká.”
Zariadenia LNG v blízkosti obývaných zón, kam bude spadať aj bratislavský LNG terminál, predstavujú významné riziko pre bezpečnosť. Jednou z hlavných obáv je možnosť výbuchu oblaku pár (vapor cloud explosions), ku ktorému môže dôjsť, ak skvapalnený plyn unikne a vyparí sa do vzduchu. To môže viesť k veľkým a ničivým výbuchom. Správa upozorňuje, že skutočné následky výbuchov oblakov pár v zariadeniach LNG môžu byť 15- až 20-násobne väčšie, než ako ich v súčasnosti odhaduje priemysel, čo poukazuje na závažné podceňovanie rizík.
“LNG je vysoko nebezpečná a horľavá látka, naša štúdia ukazuje, aké môže mať skladovanie, spracovanie a preprava ničivé dôsledky. Terminál na skvapalnený plyn má vzniknúť takmer v centre mesta, čo môže významne ohroziť Bratislavčanky a Bratislavčanov, ktorí žijú v bezprostrednom okolí,” uviedla Osvaldová.
Okrem toho hrozí riziko tzv. bazénových požiarov (v prípade LNG ide o situáciu, keď skvapalnený zemný plyn unikne zo zásobníka alebo potrubia, rozleje sa a začne horieť), ktoré sú ťažko uhasiteľné a prúdových požiarov (jet fire), ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre blízke stavby a obyvateľstvo.
“Riziká navyše rastú s pokračujúcou klimatickou krízou a ňou spôsobenými prírodnými nešťastiami, akými boli aj tohtoročné záplavy. Celá časť, na ktorej má byť postavený LNG terminál, bola pod vodou. Keby tam v čase posledných záplav už bol postavený, kde máme istotu, že sa nič nestane? “ uzatvára Dorota Osvaldová.
Prítomnosť LNG terminálu môže viesť k environmentálnym problémom vrátane ekologických škôd a znečistenia. Tie ovplyvňujú miestne ekosystémy a voľne žijúce živočíchy. Aj ony sú v tesnej vzdialenosti od plánovaného LNG terminálu. Ich vzácnosť dokazuje aj to, že tu bol plánovaný prvý nížinný národný park Podunajsko, ktorý mal chrániť vodné zdroje a jedinečné prírodné bohatstvo lužných lesov. Plánovanému národnému parku dal však stopku minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Pre viac informácií, prosím, kontaktujte:
Miroslava Ábelová, hovorkyňa Greenpeace Slovensko, [email protected], +421 917452034
