Pôsobenie ministra Tarabu a jeho štátnych tajomníkov v rezorte je pre ochranu životného prostredia čistou katastrofou. Ich kroky, komunikácia a pôsobenie sú namierené k podkopávaniu pilierov ochrany prírody a prejavom totálnej arogancie moci – či už hovoríme o prepustení špičkových odborníkov a odborníčok a ich nahradení politickými nominantmi bez akejkoľvek kvalifikácie, alebo o preháňaní sa po národných parkoch na štvorkolkách či vrtuľníkoch. Väčšina toho, čo vyšlo z dielne ministra Tarabu prírode ubližuje, namiesto toho, aby ju to chránilo. Nie nadarmo sme jeho ministerstvo premenovali na ministerstvo ničenia životného prostredia.
Ničenie slovenskej prírody a jej biodiverzity sa podľa nás stalo hlavnou ideovou náplňou “práce” rezortu životného prostredia. Pod zámienkou kalamitnej ťažby ministerstvo odobruje masívne holoruby v chránených územiach, likvidáciu niekoľko sto rokov starých stromov, či ničenie biotopov ohrozeného hlucháňa, ale tiež povoľuje odstrel chránených živočíchov, akými sú vlk či medveď. Toto považujeme za neakceptovateľné a škandalózne. Takú zlú situáciu v ochrane prírody sme tu podľa nás v novodobej histórii Slovenska ešte nemali.
Čo sa týka legislatívy, ministerstvo predložilo celý rad škodlivých legislativných opatrení, akým je napríklad zákon o posuzování vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý obmedzuje účasť verejnosti na konaniach, a tým dáva neúmernú moc investorom a oslabuje verejný záujem. Za ďalšie škodlivé zákony považujeme návrh novelizácie koncepcie vodnej politiky, či zákon o emisných povolenkách, ktorý namiesto toho, aby podporoval prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, odmeňuje znečisťovateľov.
Popri smršti škodlivých legislatívnych návrhov, musíme spomenúť aj podporu absurdných, drahých a zbytočných projektov, ktoré priamo škodia prírode a klíme. Reč je napríklad o bratislavskom LNG terminále, ktorého výstavbu odobrilo v januári roku 2024, ale aj o propagácii spaľovní odpadu namiesto riešení, ktoré ponúka obehové hospodárstvo. Ako nedávne absurdné nápady ministerstva možno spomenúť megaprojekty typu tunel pod Karpatmi či Insula Magna.
A keďže je minister tak zaneprázdnený tým, aby oslabil ochranu prírody na Slovensku a megalomanskými projektami, tak nerobí to, čo má, a svojou nečinnosťou priamo ohrozuje plnenie Plánu obnovy a stovky miliónov eur. Jedným z míľnikov, v ktorých Slovensko mešká, je napríklad zonácia národných parkov, ale aj ďalšie ako napríklad výkup pozemkov v národných parkoch od súkromných vlastníkov či dekarbonizácia priemyslu. Toto všetko sú reformy, ktoré sa viažu na vyplácanie stoviek miliónov eur z Plánu obnovy.
Pozitívne hodnotíme len akceleráciu programu Obnov dom, čo je finančný program zameraný na znižovanie spotreby energií a inštaláciu obnoviteľných zdrojov v rodinných domoch.
V budúcom roku by malo ministerstvo začať konečne robiť, to čo má a to, čo vyplýva z mandátu ich práce – teda začať skutočne chrániť životné prostredie, prijať kvalitný klimatický zákon, prestať ničiť naše lesy a zmeniť spôsob starostlivosti o ne a tiež podporovať urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie, vrátané systémových zmien. Napriek tomu, že energetický systém a spôsob, akým vyrábame elektrinu a teplo, spadá primárne pod rezort hospodárstva, očakávame od ministerstva životného prostredia aktívnu podporu rozvoja energetických spoločenstiev, ktorých rozvoj je na Slovensku zatiaľ v plienkach.
