Deň prekročenia kapacity Zeme: Vyberme si cestu sebestačnosti

2. augusta bol Deň prekročenia kapacity Zeme, tzv. Earth Overshoot Day. Je to deň, keď naša planéta, metaforicky povedané, plače, zaťažená chamtivosťou bohatších krajín a ľudí, ktorí nadmerne spotrebúvajú všetko, čo sa dá. Podľa analýzy Global Footprint Network# dnešný deň predstavuje bod, keď ľudstvo začína spotrebovávať zdroje nad úroveň, ktorú je planéta schopná doplniť za rok.

Za posledných 50 rokov prichádza Deň prekročenia čoraz skôr. Tí z nás, ktorí žijú v bohatších krajinách, si musia pripomenúť našu spoločnú zodpovednosť za to, aby sme žili dostatočne a zvolili si vlády, ktoré budú vládnuť korporáciám, ktoré šliapu po krehkých ekosystémoch Zeme a tlačia planétu za jej hranice. Prekročenie limitov nie je nevyhnutnosťou. Podľa hodnotenia siete Global Footprint Network viac ako štvrtina krajín na svete neprekračuje hranice spotreby.

Problém znižovania našej ekologickej stopy však nespočíva v tom, že nemáme modely udržateľného života, ale v tom, že väčšinu týchto krajín charakterizuje chudoba. Bohatšie krajiny, ktoré nadmerne spaľujú fosílne palivá, ešte nepodnikli náročné, ale úplne uskutočniteľné kroky, aby žili bez nich. Predstaviť si nové spôsoby života si vyžaduje nejaký plán, ktorý by nás viedol.

Jednou z krajín, ktorá ponúka niekoľko nápadov, ako sa pohnúť vpred, je Uruguaj: malá krajina s kopcami, ktorej skúsenosti ukazujú, že zníženie spotreby zdrojov Zeme neznamená nižšiu životnú úroveň. Hoci neexistuje „univerzálna šablóna“ pre udržateľnosť, Uruguaj ukazuje, že vedúci predstavitelia krajiny môžu cieľavedome znižovať svoju ekologickú stopu.

Uruguaj pri pohľade na svoju nedávnu minulosť zdôrazňuje význam politickej vôle a odvážnych krokov, pokiaľ ide o dosahovanie udržateľnosti. Ukazuje, že ju môže ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou a ekonomickou bezpečnosťou pre mnohých. Uruguaj má jednu z najnižších úrovní príjmovej nerovnosti v Latinskej Amerike a takmer úplnú absenciu extrémnej chudoby. Vláda výrazne investovala do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, minimálnej mzdy indexovanej podľa inflácie a progresívneho daňového systému, ktorý prerozdeľuje bohatstvo od bohatých k chudobným – to všetko pomohlo znížiť chudobu a nerovnosť.

Toto zameranie na sociálnu starostlivosť pomohlo vytvoriť stabilnejšiu a odolnejšiu spoločnosť, ktorej obyvatelia sú menej zraniteľní voči hospodárskym otrasom a majú väčšiu šancu prekonať krízu. Nie je prekvapením, že Uruguaj je jednou z najšťastnejších krajín v Latinskej Amerike, so silnou sociálnou záchrannou sieťou a vysokou životnou úrovňou.

Uruguaj znížil svoju závislosť od fosílnych palív tým, že vytvoril sektor obnoviteľných zdrojov energie, vďaka čomu sa stal svetovým lídrom v tejto oblasti. V priebehu 90. rokov 20. storočia a v roku 2000 odkladal plány na rozvoj nových zdrojov energie a bol čoraz viac závislý od svojich tepelných elektrární spaľujúcich ropu. Nestabilné ceny komodít viedli k častejším výpadkom elektriny a nedostatku paliva a vláda bola nútená hľadať spôsoby, ako by krajina mohla dosiahnuť energetickú nezávislosť. Jadrovú energiu vylúčili pre toxický odpad, a energia z obnoviteľných zdrojov začala byť čoraz atraktívnejšia, keďže výrobné náklady klesli na konkurencieschopnú úroveň fosílnych palív. Uruguaj mal aj ďalšiu výhodu: množstvo veterných rančov vhodných na inštaláciu veľkých veterných turbín.

V roku 2008 Uruguaj začal s prechodom na obnoviteľné zdroje energie, vďaka čomu dnes vytvoril jednu z najekologickejších elektrických sietí na svete, ktorá je z 98 % napájaná obnoviteľnou energiou, najmä vodnou a veternou. Keďže Uruguaj sa stal lídrom v oblasti technológií a vývozu obnoviteľných zdrojov energie, tento záväzok smerom k čistej energii vytvoril nové pracovné miesta a hospodárske príležitosti.

Problém s financovaním transformácie sa podarilo prekonať bez toho, aby museli čerpať zo svojich daňových príjmov. Namiesto toho sa podarilo prilákať 8 miliárd dolárov investícií prostredníctvom zmlúv o výkupe elektrickej energie (PPA), ktoré ponúkali dlhodobé zmluvy s pevnými sadzbami, na základe ktorých vláda vykupovala 100 % výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Dnes umožňujú zmluvy PPA, ktoré sú v súčasnosti priemyselným štandardom, mnohým rozvojovým krajinám prístup k technológiám obnoviteľných zdrojov. Tie boli dovtedy dostupné len pre tých najbohatších.

Hoci vedúci predstavitelia Uruguaja urobili v posledných desaťročiach niekoľko dobrých rozhodnutí, nie všetkým rozhodnutiam vlády sa nedá nič vytknúť. Uruguaj čelí najhoršej vodnej kríze vo svojej histórii, sucho znásobené zlým hospodárením a nekontrolovaným rastom mestských oblastí údajne zavinilo vyčerpanie hlavnej zásoby, ktorá zásobuje hlavné mesto Montevideo. Aktivisti tiež kritizovali úrady za to, že uprednostňujú vodu pre nadnárodné spoločnosti a agropodniky na úkor vlastných občanov, vrátane plánov na vybudovanie dátového centra spoločnosti Google, ktoré by malo spotrebovať milióny litrov vody.

Veľké obavy vyvolávajú aj plány Uruguaja na rozšírenie prieskumu ložísk ropy a zemného plynu v hlbokých vodách po nedávnom objavení nových značných zásob pri jeho pobreží. Uruguaj sa teraz zameriava na rozšírenie výroby a spotreby prostredníctvom obchodu a presadzuje deštruktívnu dohodu EÚ-Mercosur.

Dnes stojíme na pomyselnej križovatke našich ľudských dejín. Tí z nás, ktorí žijú v krajinách, ktoré už dávno pred 2.augustom prežili deň nadspotreby, môžu naozaj dobre žiť aj bez takejto extrémnej nadspotreby. Môžeme tlačiť na naše vlády, aby nasledovali príklad krajín ako Uruguaj a zaviedli politiku, ktorá uprednostňuje spoločenské dobro nad ziskom a dobrom pár jednotlivcov. Táto práca však nemá koniec a ani krajiny, ktoré majú pozitívne výsledky v oblasti sociálne zdravých politík a prispievajú k potrebným zmenám v oblasti životného prostredia, nesmú zaspať na vavrínoch alebo im nesmieme dovoliť poľaviť.

Pre uruguajských lídrov, podnikateľov a pracovníkov neznamenal prechod na zelenú energiu len prechod na obnoviteľné zdroje, ale aj zmenu vo vlastnom myslení. Namiesto toho, aby špekulovali o paralyzujúcich krízach budúcnosti, pokúsili sa k nim pristúpiť ako ku každodenným problémom s riešeniami zameranými na ľudí. Všímajme si tieto pozitívne príklady častejšie, inšpirujme sa nimi a pokúsme sa Dňa prekročenia kapacít Zeme nadobro zbaviť.