Skvapalnený zemný plyn (LNG), hoci sa často propaguje ako údajne čistejšia alternatíva k uhliu a ako spôsob diverzifikácie dodávok fosílneho plynu, predstavuje významné bezpečnostné a environmentálne problémy, ktoré si vyžadujú kritické prehodnotenie úlohy LNG v energetickom mixe. Táto správa, ktorú si objednala organizácia Greenpeace Nemecko, poukazuje na neustále negatívne vplyvy prevádzky LNG vrátane histórie nehôd, nedostatočných bezpečnostných protokolov a rastúcich emisií metánu a iných skleníkových plynov, čo všetko zdôrazňuje naliehavú potrebu zastaviť rozširovanie LNG a postupne upustiť od fosílneho plynu v prospech bezpečnejších obnoviteľných zdrojov energie.

Problémy s transparentnosťou a zlyhávajúce bezpečnostné protokoly

Správa analyzuje 104 nehôd spojených so zariadeniami LNG priemyslu, ktoré sa stali v období medzi rokmi 1944 a 2024, a odhaľuje riziká spojené s prevádzkou LNG. Napríklad kolízia tankera na LNG Al Oraiq v roku 2015 pri Zeebrugge v Belgicku, ktorá sa odohrala napriek relatívne prísnejšiemu regulačnému prostrediu v Európe, ukazuje, že aj prísne bezpečnostné protokoly môžu zlyhať, čo vedie k nehodám ohrozujúcim ľudí aj životné prostredie. Ďalším príkladom uvedeným v správe je únik plynu v roku 2018 v exportnom zariadení Sabine Pass spoločnosti Cheniere Energy v Sabine Pass v Texase v USA. Pri vyšetrovaní tejto udalosti čelili vyšetrovatelia problémom so získaním relevantných a podrobných informácií od spoločnosti, čo potvrdilo problémy s transparentnosťou a zodpovednosťou pri hlásení incidentov.

Tento príklad zdôrazňuje neprimeraný vplyv infraštruktúry fosílnych palív na zraniteľné komunity, keďže tieto zariadenia sa často nachádzajú v blízkosti miest, kde bývajú obyvatelia s nízkymi príjmami a menšiny, ktorí čelia zvýšenému riziku priemyselných havárií a environmentálnych rizík. Podľa správy „Fosílny rasizmus“, ktorú zverejnila organizácia Greenpeace USA v roku 2021, je pravdepodobnosť, že komunity rôznych etník  v USA budú žiť v blízkosti zariadení na výrobu fosílnych palív, 2,5-krát vyššia, čo prispieva k zdravotným rozdielom a environmentálnej nespravodlivosti. Incident s únikom v Sabine Pass je príkladom systémových problémov environmentálneho rasizmu, ktoré pretrvávajú v sektore fosílnych palív.

Podceňované riziká

Správa zdôrazňuje, že mnohé incidenty v oblasti LNG sú nedostatočne hlásené, čo vedie k výraznému podceňovaniu skutočného rozsahu a následkov týchto nehôd. Uvádza, že dynamika únikov LNG, vrátane produkcie pár a ich rozptylu, zostáva nedostatočne preskúmaná, čo komplikuje hodnotenie rizík a plánovanie núdzových opatrení. Medzi kľúčové riziká pre bezpečnosť ľudí patria bazénové požiare (bazénové požiare, angl. pool fires, sú typom požiaru, ktorý vzniká, keď sa horľavá kvapalina rozleje na povrch, napríklad na zem alebo vodu, vytvorí „bazén“ a následne sa zapáli. V prípade LNG ide o situáciu, keď skvapalnený zemný plyn unikne zo zásobníka alebo potrubia, rozleje sa a začne horieť), prúdové požiare a výbuchy oblakov pár. Správa upozorňuje, že skutočné následky výbuchov oblakov pár v zariadeniach LNG môžu byť 15- až 20-násobne väčšie, než ako ich v súčasnosti odhaduje priemysel, čo poukazuje na závažné podcenenie rizík.

Prvý zásah: komunity nachádzajúce sa v okruhu 2 km okolo zariadení LNG

Správa poukazuje na to, že manipulácia, preprava a skladovanie LNG predstavujú významné riziká, najmä pre komunity nachádzajúce sa v blízkosti LNG zariadení a prístavov. Často ide o komunity, ktorých členovia už teraz neúmerne zápasia so sociálno-ekonomickými nevýhodami a marginalizáciou. Nedostatok transparentnosti ohľadom okolností nehôd zakrýva skutočný rozsah škôd spôsobených LNG priemyslom a jeho potenciál pre ďalšie katastrofické havárie. Závažné nedostatky v informáciách a nedostatočné hlásenie incidentov znemožňujú efektívne vyhodnocovanie a tvorbu núdzových plánov, čo robí systémy bezpečnosti LNG nespoľahlivými.

Správa tiež upozorňuje, že len málo prístavov primerane zaviedlo bezpečnostné zóny založené na hodnotení rizík okolo skladovacích a bunkrovacích priestorov LNG, čo vytvára možné bezpečnostné medzery v husto obývaných oblastiach. Riziká nehôd, ktoré môžu ovplyvniť komunity v okruhu 2 km od LNG zariadení, sú významné, pretože takéto incidenty môžu viesť k vážnym environmentálnym a zdravotným následkom.

Správa zdôrazňuje, že úsporné opatrenia v rámci LNG priemyslu často vedú k nedostatočnej údržbe, nepostačujúcemu zaškoleniu personálu a poddimenzovanému počtu zamestnancov, čo sú významné faktory, ktoré prispievajú k nehodám. Zlyhanie materiálu a ľudského faktora, pričom každá z týchto príčin predstavuje 40 % incidentov, podčiarkujú riziká spojené s uprednostňovaním finančných úspor pred bezpečnosťou.

Okrem toho rastúca intenzita a frekvencia extrémnych poveternostných javov, spôsobených klimatickou krízou, predstavuje zvýšené riziká pre zariadenia na LNG. Čím sú tieto javy častejšie a intenzívnejšie – aj v dôsledku pokračujúcej a zvyšujúcej sa spotreby fosílneho plynu – zvyšuje sa aj pravdepodobnosť nehôd. To komplikuje plánovanie núdzových opatrení a ďalej ohrozuje ľudí žijúcich  v blízkosti týchto zariadení.

Obnoviteľné zdroje energie: bezpečnejšia alternatíva

Na rozdiel od LNG sú obnoviteľné zdroje energie, ako veterná a solárna energia, oveľa bezpečnejšou alternatívou, bez rizika podobných katastrofických nehôd s porovnateľne ničivými dôsledkami pre pracovníkov, okolité komunity a životné prostredie. Prechod na tieto udržateľné alternatívy by nielenže znížil bezpečnostné riziká, ale zároveň by prispel k napĺňaniu globálnych klimatických cieľov znížením emisií skleníkových plynov.

Dôkazy uvedené v tejto správe podporujú rozhodný odklon od LNG a fosílneho plynu vo všeobecnosti, pričom zdôrazňujú potrebu úplného prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Tie uprednostňujú bezpečnosť pracovníkov a miestnych komunít, ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Frekvencia nehôd spojených s LNG, spolu so zlyhaním priemyslu adekvátne riešiť otázky bezpečnosti a environmentálne riziká vyplývajúce z emisií metánu, poukazuje na naliehavú potrebu okamžitého zastavenia expanzie LNG a fosílneho plynu a ich čo najrýchlejšieho vyradenia z používania. Nastal čas posunúť sa ďalej od LNG a investovať do udržateľnej energetickej budúcnosti, ktorá chráni ľudí aj planétu.

Zdroj: „Výbušná pravda“

Pre viac informácií, prosím, kontaktujte:

Miroslava Ábelová, hovorkyňa Greenpeace Slovensko, [email protected], +421 917452034