Skoro žiadna ochrana životného prostredia, zdravia a klímy. Návrh Európskej komisie na ďalšie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky je podľa organizácie Greenpeace zlyhaním. Nový návrh prenecháva zodpovednosť členským štátom, ktoré majú pripraviť vlastné národné plány pre poľnohospodárstvo. Návrh však neobsahuje mechanizmy, ktoré by zaručili, že tieto plány budú prospešné pre životné prostredie, verejné zdravie a klímu.

V piatok predstavila Európska komisia návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pre obdobie 2021 – 2028. V ňom hrá životné prostredie druhoradú úlohu. Komisia navrhuje výrazne obmedziť financie, ktoré sú určené práve na ochranu životného prostredia, a to znížením rozpočtu pre program rozvoja vidieka o 25 %. Problémom tiež je, že 30 % priamych platieb pre farmárov nebude vyčlenených na to, aby zaviedli environmentálne prospešné postupy. 

“Návrh Európskej komisie nezaručuje skoro žiadnu ochranu životného prostredia, zdravia a klímy. Miliardy eur, ktorými EÚ dotuje poľnohospodársky priemysel, sú verejné financie. Je načase, aby sa priority SPP zmenili. Každý z nás má právo na jedlo, ktoré neznečisťuje vodu, neničí pôdu, neprispieva ku klimatickým zmenám a neničí naše zdravie,” komentuje návrh Katarína Juríková z Greenpeace Slovensko.

Nová SPP predovšetkým zlyháva v tom, že nevenuje pozornosť dôsledkom intenzívnej produkcie živočíšnych a mliečnych výrobkov na životné prostredie a zdravie ľudí. Živočíšna výroba je zodpovedná za 12 –17 % skleníkových plynov Európskej únie. Tento sektor je významným zdrojom znečistenia vody (dusík a fosfor), pôdy a vzduchu (amoniak a jemné prachové častice). Len znečistenie dusíkom stojí Európsku úniu až 320 miliárd Eur ročne.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb definujú odolnosť voči antibiotikám ako „jedno z najväčších nebezpečenstiev pre verejné zdravie”. Spoločná správa týchto inštitúcií potvrdila, že baktérie prítomné v telách hospodárskych zvierat, si vytvorili odolnosť voči antibiotikám, ktoré sa používajú na liečbu ľudí.

„Udalosti posledných mesiacov na Slovensku ukazujú, že nastavenie SPP je nefunkčné. Neslúži farmárom, životnému prostrediu a spoločnosti ako takej. Namiesto poskytovania financií malej skupine veľkofariem, sa musia podporovať farmy a farmári, ktorí produkujú zdravé lokálne jedlo a vracajú život späť na vidiek,” dodáva Katarína Juríková.

Greenpeace požaduje 50 percentné zníženie spotreby a produkcie mäsa a mliečnych výrobkov do 2050. Je to nevyhnutné pre ochranu klímy, životného prostredia a verejného zdravia.