Organizácia Greenpeace Slovensko nesúhlasí s avizovaným opätovným zastropovaním cien energií. Ide podľa nej o neférovú podporu fosílnych spoločností, ktoré majú zisky rádovo stovky miliónov eur. Vláda by podľa ochrancov prírody mala pomôcť najchudobnejším ľuďom, no sústrediť by sa mala najmä na skutočné riešenie problémov s cenami energií. 

Vláda sa tvári, že zastropovaním cien energií odľahčuje výdavky slovenských domácností, v skutočnosti ho aj tak zaplatia všetci obyvatelia Slovenska vo forme daní, myslí si koordinátorka energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.

“Podľa informácií, ktoré zverejnil ÚRSO, by sa priemernej domácnosti, ktorá varí na plyne, zohrieva vodu a aj plynom kúri, mali zvýšiť náklady o cca 340 eur ročne. Naša vláda zároveň plánuje tieto náklady dotovať, a takto umelo udržiavať našu závislosť od fosílneho plynu. Ide o neférový presun peňazí z rozpočtov miest, obcí a občanov do vreciek energetických spoločností, ktoré patria medzi najziskovejšie na Slovensku. Rezort hospodárstva by mal namiesto toho pomôcť ľuďom investovať do vlastných obnoviteľných zdrojov prostredníctvom energetických spoločenstiev. Takto by sme sa budúceho zvyšovania energií nemuseli báť,” myslí si.

Adresnú pomoc s energiami, napríklad prostredníctvom energošekov, by mali podľa nej dostať iba tí najohrozenejší, gro snahy by však malo ísť na riešenie problému: “A to na investície do obnoviteľných zdrojov, energiu z ktorých si môžu ľudia medzi sebou zdieľať, či už so susedmi z ulice alebo v rámci bytovky. Takto iba “pálime” peniaze,” uviedla Dorota Osvaldová.

V roku 2023 na kompenzáciu cien plynu pre domácnosti podľa ministerstva hospodárstva išlo takmer 1,7 mld eur.  Viac než 1 miliardu eur získal najväčší hráč na trhu s plynom – SPP, v dlhom závese nasledovali dodávatelia VSE, ZSE a SSE. 

“Nie je nám jasné, prečo bežní ľudia musia dotovať zo svojich daní spoločnosti, ktoré nielen, že ničia prírodu, ale aj vykazujú stámilionové zisky. SPP je najväčší hráč na trhu s plynom – fosílnym palivom, ktoré ničí klímu a cez dcérske spoločnosti vlastní podiely vo firme, ktorá ťaží ropu a plyn na Slovensku. Skupina ZSE zase cez dcérske spoločnosti vlastní paroplynovú elektráreň Malženice – tá je tiež významným producentom skleníkových plynov. Z daní bežných ľudí sa skladáme najväčším znečisťovateľom na ich enormné zisky. Niet divu, že nemáme na kvalitné zdravotníctvo a na slušné platy v školstve,” skonštatovala Dorota Osvaldová.

Otázkou podľa Greenpeace zostáva, či si Slovensko plošnosť a neadresnosť subvencií môže naozaj dovoliť. Krajina si tým opäť len kupuje čas, aby sa pripravila na zdražovanie, ale posledné roky politici premrhali a neuskutočnili potrebné investície do úspor či zmeny palivovej základne. Greenpeace Slovensko navrhuje masívnu podporu energetickým spoločenstvám a už v septembri požiadal vedenie rezortu o stretnutie. Na Slovensku máme voľných zhruba 110 tisíc panelákových striech. Keby sa na každom paneláku inštalovali len panely s výkonom 20kW, dokázalo by sa tak vyrobiiť 2,2 GW elektrickej energie, čo by pokrylo celú elektrickú spotrebu všetkých domácností cez deň (všetky domácnosti na Slovensku majú dennú spotrebu, štat.úrad 2022 – 1,63GW, resp. ročná 5,891 GWh). 

“Zdá sa, že vláda nemá v pláne riešiť príčinu toho, prečo sa ceny za teplo zvyšujú – tou príčinou je fosílny plyn. Takto budeme to isté riešiť a platiť o rok znova,” uzatvára Osvaldová.