V de┼ł, kedy Greenpeace oslavuje 50 rokov od svojho vzniku a boja za ochranu n├í┼ího ┼żivotn├ęho prostredia a plan├ęty je ten spr├ívny ─Źas pripomen├║┼ą si minulos┼ą a pozrie┼ą sa spolo─Źne do bud├║cnosti.

Tu a teraz sa mus├şme spolu s miliardami ─Ćal┼í├şch ─żud├ş po celom svete zjednoti┼ą ako jedno hnutie a spolo─Źne podnikn├║┼ą kroky, aby sme predi┼íli najhor┼í├şm dopadom klimatickej kr├şzy a strate biodiverzity. Aby sa n├ím podarilo pretransformova┼ą syst├ęm a zm├Ż┼í─żanie, v ktorom ┼żijeme, a ktor├ę poh├í┼ła ni─Źenie jedin├ęho domova, ktor├Ż m├íme, na┼íej plan├ęty. Spolo─Źne mus├şme bojova┼ą za udr┼żate─żn├║ a spravodliv├║ bud├║cnos┼ą pre n├ís v┼íetk├Żch.

Pred p├Ą┼ądesiatimi rokmi sa pos├ídka aktivistov vydala na plavbu s cie─żom zabr├íni┼ą nukle├írnym testom na Am─Źitke, malom nedotknutnom ostrove pri Alja┼íke. Z tejto plavby sa zrodil Greenpeace. Tento rok, 15. septembra, si pripom├şname 50 rokov od tejto plavby ako aj kampane, v├ş┼ąazstv├í, z├şskan├ę ponau─Źenia a v neposlednom rade ├║┼żasn├Żch ─żud├ş, ktor├ş boli a s├║ srdcom Greenpeace.

┬ę Greenpeace / Robert Keziere

─Äakujeme na┼íim aktivistom a aktivistk├ím, ktor├ş dnes poskytuj├║ pomoc v Amaz├│nii a Tichomor├ş, bojuj├║ proti po┼żiarom v Rusku ─Źi vnikaj├║ do parlamentov a zasadac├şch miestnost├ş po celom svete, aby ─żu─Ćom pri moci a korpor├íci├ím tlmo─Źili pravdu a n├║tili ich nies┼ą zodpovednos┼ą za svoje ─Źiny. ─Äakujeme mladej mami─Źke za jej mal├Ż mesa─Źn├Ż pr├şspevok aj d├┤chodcovi, ktor├Ż stoj├ş po boku ┼ítrajkuj├║cich ┼ítudentov spolu s ├║─Źastn├şkmi klimatick├Żch protestov. Vedkyniam, ktor├ę vysvet─żuj├║ a vn├í┼íaj├║ viac svetla do klimatickej kr├şzy. ─Äakujeme aktivistom, ktor├ş spolu s nami upozor┼łuj├║ na aktivity fos├şlneho biznisu, ktor├Ż sa ukr├Żva za klamstv├í, aby mohol ─Ćal┼íie gener├ície pripravi┼ą o ich bud├║cnos┼ą a ┼íancu ┼żi┼ą lep┼í├ş ┼żivot.  

„Je ├║┼żasn├ę, ─Źo v┼íetko m├┤┼że dosiahnu┼ą zop├ír ─żud├ş sediacich okolo kuchynsk├ęho stola.“ Dorothy Stowe, zakladaj├║ca ─Źlenka organiz├ície Greenpeace.

Posledn├Żch 50 rokov n├ís pripravilo na to, ─Źomu ─Źel├şme dnes. Tu a teraz mus├şme vyu┼żi┼ą v┼íetky na┼íe nadobudnut├ę sk├║senosti a by┼ą maxim├ílne kreat├şvni, vytrval├ę a jednotn├ş. Tu a teraz nastal ─Źas, kedy sa miliardy ─żud├ş musia odhodla┼ą a vykro─Źi┼ą zo svojej komfortnej z├│ny na miesto, kde za─Ź├şna odvaha a n├ídej svieti na cestu.

Pr├şpitok pos├ídky na lodi Phyllis Cormack (,,Greenpeace“) pri jej odchode z mesta Vancouver, 15. septembra 1971, so z├ímerom zastavi┼ą jadrov├ę testy na ostrove Amchitka vstupom do zak├ízan├ęho priestoru. Z─żava: Thurston, Metcalfe, Darnell, Cummings, Hunter, Bohlen, Moore, Simmons ┬ę Greenpeace / Robert Keziere

V├Żznamn├ę momenty Greenpeace

1971: Plavba na┼íich zakladate─żov

├Üplne prv├í plavba Greenpeace sa uskuto─Źnila 15. septembra 1971, ke─Ć lo─Ć Phyllis Cormack (prez├Żvan├í tie┼ż ÔÇ×GreenpeaceÔÇť) vyrazila z kanadsk├ęho Vancouveru na ostrov Am─Źitka pri pobre┼ż├ş Alja┼íky. Cie─żom 12 ─żud├ş na palube bolo dosta┼ą sa do zak├ízan├ęho priestoru a zastavi┼ą jadrov├ę testy. Irving Stowe, spoluzakladate─ż Greenpeace, ozna─Źil tento pl├ín, ako ÔÇ×v├Żlet za ┼żivot – a za mierÔÇť. Nikto z 12-─Źlennej pos├ídky vtedy netu┼íil, ┼że ich v├Żlet povedie k vzniku glob├ílnej organiz├ície, ktor├í zmen├ş svet.

┬ę Greenpeace / Robert Keziere

Pravdou je, ┼że lo─Ć ani pos├ídka sa na ostrov nikdy nedostali. Boli zadr┼żan├ş pobre┼żnou str├í┼żou USA a svoju cestu pova┼żovali za zlyhanie ÔÇô a┼ż k├Żm sa nevr├ítili domov, kde ich v pr├şstave ─Źakali stovky priaznivcov. Napriek tomu, ┼że lo─Ć nedorazila do svojho cie─ża, t├íto v├┤bec prv├í akcia Greenpeace vytvorila na vl├ídu Spojen├Żch ┼ít├ítov tak ve─żk├Ż tlak, ┼że nukle├írne testy na Am─Źitke boli zru┼íen├ę a ostrov je doteraz chr├ínenou pr├şrodnou rezerv├íciou.

Priaznivci, ktor├ş ─Źakali, ke─Ć sa lo─Ć Phyllis Cormack vr├ítila do pr├şstavu vo Vancouveri z prv├ęho protestu Greenpeace proti jadrov├Żm testom pri pobre┼ż├ş Kanady.┬ę Greenpeace / Robert Keziere

1974: Franc├║zsko kon─Ź├ş s jadrov├Żmi testami

V roku 1974 Franc├║zsko ozn├ímilo, ┼że ukon─Ź├ş program testovania jadrov├Żch zbran├ş v atmosf├ęre – rozhodnutie, ktor├ę znamenalo koniec t├Żchto atmosferick├Żch testov v celom Tichom oce├íne.

Jadrov├ę sk├║┼íky sa za─Źali v 60. rokoch minul├ęho storo─Źia a ve─żk├ę mno┼żstvo ich negat├şvnych dopadov na ─żud├ş aj ┼żivotn├ę prostredie bolo ├║plne idgnorovan├Żch. Na Novom Z├ęlande, David McTaggart zareagoval na inzer├ít v novin├ích a poskytol svoju lo─Ć Vega na protesty proti jadrov├Żm testom.

Po absolvovan├ş pr├şprav s Greenpeace, vypl├ívala 5-─Źlenn├í pos├ídka veden├í McTaggartom v m├íji 1973 z Nov├ęho Z├ęlandu na jachte, u┼ż premenovanej na ÔÇ×Greenpeace-IIIÔÇť. Pos├ídka pri zakotven├ş dodr┼żiavala medzin├írodn├ę pr├ívo, ale z├írove┼ł ignorovala jednostrann├ę vyhl├ísenie Franc├║zska o tejto oblasti ako o zak├ízanej z├│ne.

Pr├ştomnos┼ą lode prin├║tila franc├║zsku vl├ídu pozastavi┼ą testovanie. Franc├║zske n├ímorn├ę plavidlo nakoniec narazilo do lode Greenpeace III, aby ukon─Źilo nepr├şjemn├║ situ├íciu.

V auguste 1973 sa Greenpeace-III op├Ą┼ą vydala na plavbu k atolu Moruroa s cie─żom zablokova┼ą testovanie jadrov├Żch zbran├ş, tentokr├ít u┼ż sprev├ídzan├í nieko─żk├Żmi ─Ćal┼í├şmi lo─Ćami. Greenpeace-III vpl├ívala do z├│ny, ktor├í bola franc├║zskou vl├ídou vyhl├ísen├í za zak├ízan├║ oblas┼ą a na jej palubu vst├║pilo komando franc├║zskeho n├ímorn├şctva. Aktivisti David McTaggart a Neil Ingram boli surovo zbit├ş a videoz├íznam ├║toku bol prepa┼íovan├Ż z lode Ann-Marie Hornovou. Tento incident vyvolal celosvetov├ę pob├║renie a v roku 1974 Franc├║zsko ozn├ímilo, ┼że ukon─Ź├ş svoj program atmosf├ęrick├Żch jadrov├Żch sk├║┼íok.

David McTaggart v nemocnici po bitke. ┬ę Greenpeace / Ann-Marie Horne

1982: Morat├│rium na komer─Źn├Ż lov ve─żr├Żb

Po 10-ro─Źnej kampani, ktorej s├║─Źas┼ąou bolo nespo─Źetn├ę mno┼żstvo konfront├íci├ş aktivistov Greenpeace s lovcami ve─żr├Żb Medzin├írodn├í ve─żryb├írska komisia (IWC) v roku 1982 kone─Źne ukon─Źila komer─Źn├Ż lov ve─żr├Żb.

Ke─Ć sa v 70. rokoch 20. storo─Źia kampa┼ł rozbiehala, celkov├Ż po─Źet vr├ískavcov obrovsk├Żch bol pod─ża odhadov menej ako 6 000 jedincov. Podobne zdecimovan├ę boli stavy vr├ískavca dlhoplutv├ęho a popul├ície vr├ískavca siv├ęho, vr├ískavca ozrutn├ęho a vorva┼ła tuponos├ęho boli zredukovan├ę na polovicu z p├┤vodn├ęho stavu.

─îln Greenpeace man├ęvruje medzi dvomi rusk├Żmi ve─żryb├írskymi lo─Ćami. ┬ę Greenpeace / Rex Weyler

V─Ćaka fotografi├ím aktivistov a aktivistiek Greenpeace konfrontuj├║cich ve─żryb├írske flotily na ┼í├şrom mori a stavaj├║cich sa do cesty namieren├Żm harp├║nam sa t├íto t├ęma dostala do povedomia ┼íirokej verejnosti. Fotografie m┼Ľtvych ve─żr├Żb, ktor├ę obleteli svet za─Źali obraca┼ą verejn├║ mienku proti lovcom ve─żr├Żb.  

Aktivisti z├şskavali proti lovu ve─żr├Żb st├íle v├Ą─Ź┼íiu podporu verejnosti z cel├ęho sveta a v roku 1979 IWC zalo┼żila Indian Ocean Whale Sanctuary na ich ochranu.

Kontinu├ílny tlak Greenpeace sp├┤sobil, ┼że v roku 1982 IWC kone─Źne ods├║hlasila to, za ─Źo bojovali a lobovali odporcovia ve─żryb├írskeho priemyslu: morat├│rium na komer─Źn├Ż lov ve─żr├Żb. Po desa┼ąro─Ź├ş medzin├írodn├ęho boja tak dostala zmen┼íuj├║ca sa popul├ícia ve─żr├Żb kone─Źne ┼íancu zotavi┼ą sa.

1985: Greenpeace vedie ÔÇ×oper├íciu ExodusÔÇť – evaku├íciu ostrova Rongelap

V roku 1954 bol ostrov Rongelap v Tichom oce├íne zasiahnut├Ż r├ídioakt├şvnym spadom z ne─Ćalek├Żch nukle├írnych testov USA. K├Żm obyvatelia ostrovov Bikini a Enewetak boli pred uskuto─Źnen├şm jadrov├Żch sk├║┼íok evakuovan├ş, obyvatelia Rongelapu, vzdialen├ęho asi 150 kilometrov tak├ę ┼í┼ąastie nemali.

Evaku├ícia ostrova Rongelap Islanders pos├ídkou Rainbow Warrior v Pacifiku v roku 1985. Pos├ídka Greenpeace vzala na palubu dospel├Żch, deti a 100 ton vec├ş. ┬ę Greenpeace / Fernando Pereira

V priebehu ┼ítyroch hod├şn od v├Żbuchu 15-megatonovej bomby ÔÇ×BravoÔÇť bol ostrov zasiahnut├Ż r├ídioakt├şvnym spadom. Obyvatelia ostrova hovorili o tom, ako na hlavy a obna┼żen├ę ruky ─żud├ş stojacich pod hol├Żm nebom dopadal jemn├Ż biely popol. Popol sa rozpustil vo vodn├Żch zdrojoch a dostal do ich domovov. O dva dni nesk├┤r bol cel├Ż ostrov evakuovan├Ż a v roku 1957 americk├í vl├ída vyhl├ísila Rongelap za ob├Żvate─żn├Ż a ostrovania sa mohli vr├íti┼ą. V├Żskyt potratov medzi ┼żenami ┼żij├║cimi na ostrove bol v┼íak viac ne┼ż dvojn├ísobne vy┼í┼í├ş ako u ┼żien, ktor├ę nikdy neboli vystaven├ę takej vysokej ├║rovni radi├ície.

Obyvatelia ostrova sa so ┼żiados┼ąou o pomoc obr├ítili na Greenpeace a 17. m├íja Rainbow Warrior dorazila do oblasti. V priebehu nasleduj├║cich 10 dn├ş pos├ídka evakuovala viac ako 300 ostrovanov a cez 100 ton stavebn├ęho materi├ílu na bezpe─Źnej┼í├ş ostrov Mejato vzdialen├Ż 180 kilometrov.

Vykladanie materi├ílu na palubu Rainbow Warrior. ┬ę Fernando Pereira / Greenpeace

1985: Bombov├Ż ├║tok franc├║zskej vl├ídy na Rainbow Warrior

10. j├║la 1985 kotvila lo─Ć Greenpeace Rainbow Warrior v novoz├ęlandskom pr├şstave Auckland, pripraven├í protestova┼ą proti testom jadrov├Żch zbran├ş na atole Moruroa, ke─Ć agenti franc├║zskej tajnej slu┼żby umiestnili na trup lode dve bomby.

N├ísledn├Ż v├Żbuch lo─Ć potopil a usmrtil 35-ro─Źn├ęho portugalsk├ęho fotografa Greenpeace Fernanda Pereira. 

Fernando Pereira, fotograf Greenpeace, ktor├Ż zomrel pri bombovom ├║toku na Rainbow Warrior. ┬ę Greenpeace

Franc├║zska vl├ída spo─Źiatku popierala, ┼że by o oper├ícii vedela, ale ─Źoskoro sa uk├ízalo, ┼że opak bol pravdou. Franc├║zsky premi├ęr Laurent Fabius nakoniec vyst├║pil v telev├şzii a ┼íokovanej verejnosti ozn├ímil, ┼że lo─Ć potopili agenti franc├║zskej tajnej slu┼żby (DGSE), ktor├ş konali na z├íklade pr├şkazu.

Po bombardovan├ş agentov franc├║zskych tajn├Żch slu┼żieb je na strane Rainbow Warrior vidie┼ą dieru po expl├│zii. ┬ę Keith Scott / Pravda / Greenpeace

Svet regoval so zdesen├şm a hnevom vo─Źi vl├íde, ktor├í sa rozhodla odpoveda┼ą na nen├ísiln├Ż protest smrtiacou silou.

Greenpeace nahradilo p├┤vodn├║ Rainbow Warrior novou lo─Ćou – Rainbow Warrior II, ktor├í sa ─Ćal┼í├şch 22 rokov z├║─Źast┼łovala priamych akci├ş za udr┼żate─żn├║ a mierov├║ bud├║cnos┼ą. V roku 2011 bola na vodu spusten├í lo─Ć Rainbow Warrior III, v├┤bec prv├í lo─Ć na svete postaven├í na ├║─Źely environment├ílnych kampan├ş a aktiv├şt, ktorej cie─żom bolo pokra─Źova┼ą v duchu svojich predchodcov.

Lo─Ć Rainbow Warrior po ├║toku franc├║zskych tajn├Żch slu┼żieb v pr├şstave Marsden Wharf v Aucklande. ┬ę Greenpeace / John Miller

1991: World Park Base a Antarkt├şda

V roku 1987 zalo┼żil Greenpeace tzv. World Park Base – celoro─Źn├║ z├íklad┼łu umiestnen├║ na myse Evans na ostrove Jamesa Rossa v oblasti Ross Dependency na Antarkt├şde. D├┤vodom vybudovania z├íkladne bolo, aby sa Greenpeace mohlo z├║─Źast┼łova┼ą rokovan├ş kraj├şn tzv. Antarktick├ęho paktu.

Greenpeace World Park Base, Antarkt├şda ┬ę Greenpeace / Steve Morgan

Aktivisti Greenpeace spravovali z├íklad┼łu v jednom z najizolovanej┼í├şch regi├│nov sveta v rokoch 1987 a┼ż 1991.

T├şm monitoroval zne─Źistenie zo susedn├Żch z├íkladn├ş a po┼żadoval od ostatn├Żch ┼ít├ítov  vyvodenie zodpovednosti. V roku 1990 sa Greenpeace dostal na titulky nov├şn, ke─Ć 15 demon┼ítrantov blok├ídou zabr├ínilo Franc├║zom postavi┼ą prist├ívaciu dr├íhu v Dumont DÔÇÖUrville. T├íto stavba bola kontroverzn├í, nako─żko by zah┼Ľ┼łala zni─Źenie biotopov hniezdiacich tu─Źniakov dynamitom. Franc├║zski vedci dokonca pripustili, ┼że v├Żstavba dr├íhy poru┼íuje z├ív├Ązky vypl├Żvaj├║ce z Antarktickej zmluvy.

Greenpeace protestuje proti ┼ąa┼żbe v americkom z├íkladnom t├íbore McMurdo. Antarkt├şda (janu├ír 1989). ┬ę Greenpeace / James Perez

Z├íklad┼ła bola zatvoren├í v roku 1991, ke─Ć sa ─Źlenovia Antarktick├ęho paktu dohodli na prijat├ş nov├ęho Environment├ílneho protokolu vr├ítane minim├ílne 50-ro─Źn├ęho z├íkazu ┼ąa┼żby v┼íetk├Żch nerastn├Żch surov├şn. Do roku 1997 protokol ratifikovali v┼íetky n├írody so z├íklad┼łami na Antarkt├şde.

1993: Lond├Żnsky dohovor o skl├ídkovan├ş odpadu zakazuje odpad v oce├ínoch

Po 15-ro─Źnej kampani, ktor├í zah┼Ľ┼łala mno┼żstvo priamych akci├ş na mori a mobilizovania verejnosti organiz├íciou Greenpeace a jej spojencami, bol prijat├Ż Lond├Żnsky dohovor o skl├ídkovan├ş odpadu, ktor├Ż zakazuje ukladanie n├şzkoakt├şvneho r├ídioakt├şvneho odpadu do oce├ínov a obsahuje uznesenia o ukon─Źen├ş skl├ídkovania a spa─żovania priemyseln├ęho odpadu.

Tento dohovor bol mimoriadne v├Żznamn├Żm ├║spechom dlhodobej, a st├íle prebiehaj├║cej, kampane Greenpeace za zdrav├ę oce├íny.

1995: Kampa┼ł Brent Spar vedie k ve─żk├ęmu v├ş┼ąazstvu v boji proti skl├ídkovaniu odpadu v mori

Jedna z najzn├ímej┼í├şch akci├ş Greenpeace, obsadenie ropnej plo┼íiny Brent Spar v Severnom mori, sa uskuto─Źnila v j├║ni 1995. Aktivisti obsadili plo┼íinu na viac ako tri t├Ż┼żdne v r├ímci koordinovanej celosvetovej kampane, ktor├í vyv├şjala tlak na spolo─Źnos┼ą Shell. T├í navrhovala ÔÇ×hlbinn├║ likvid├íciuÔÇť vrtnej s├║pravy, ktor├í mala by┼ą aj s 11 000 tonami ropy potopen├í na morsk├ę dno.

K pl├ínovanej skl├ídke odpadu spolo─Źnosti Shell do┼ílo len mesiac pred j├║nov├Żm zasadnut├şm ministrov ┼żivotn├ęho prostredia Severn├ęho mora v D├ínsku. ┬ę Greenpeace / David Sims

Kampa┼ł bola ├║spe┼ín├í a spolo─Źnos┼ą Shell upustila od svojich pl├ínov vyhodi┼ą vrtn├║ s├║pravu do mora.

Greenpeace znova obsadil vrtn├║ plo┼íinu BRENT SPAR spolo─Źnosti Shell, aby zabr├ínilo skl├ídkovania v mori. Severn├ę more, j├║n 1995 ┬ę Greenpeace / Peter Thompson

1995: Krik, ktor├Ż bolo po─Źu┼ą po celom svete

V j├║ni 1995 franc├║zska vl├ída ozn├ímila, ┼że uskuto─Źn├ş ─Ćal┼í├şch osem podzemn├Żch nukle├írnych testov na atole Moruroa pred t├Żm, ne┼ż ratifikuje zmluvu OSN o z├íkaze jadrov├Żch sk├║┼íok a definit├şvne ukon─Ź├ş ich neuverite─żne nepopul├írny program.

Greenpeace na to odpovedal vyslan├şm lode Rainbow Warrior II k atolu Moruroa, aby zopakovala misiu svojho menovca z roku 1973 – protestova┼ą a zverej┼łova┼ą inform├ície o testoch a pokia─ż to bude mo┼żn├ę, prekazi┼ą ich.

Rainbow Warrior a ─Ćal┼íie plavidlo Greenpeace sa 1. septembra pribl├ş┼żili k okraju uzavretej franc├║zskej z├│ny. Franc├║zska vojnov├í lo─Ć Prairial plavidl├ím nariadila, aby sa vr├ítili, ale odpove─Ćou jej bolo iba ÔÇ×Spr├íva prijat├í, bez koment├íraÔÇť. 

Franc├║zske komando n├ísledne vtrhlo na palubu lode a na pos├ídku za├║to─Źili slzn├Żm plynom, pri─Źom v┼íetk├Żch na palube pozat├Żkali. Hovorky┼ła kampane Stephanie Millsov├í bola pr├íve v rozhlasovej miestnosti a poskytovala rozhovory m├ędi├ím, ke─Ć boli rozbit├ę okn├í a dovn├║tra hoden├ę gran├íty so slzn├Żm plynom. Bolo po─Źu┼ą krik a ka┼íe─ż ─żud├ş vo vn├║tri miestnosti.

Stephanie Mills. Ved├║ca kampane Greenpeace na palube Rainbow Warrior po─Źas kampane proti franc├║zskym testom jadrov├Żch zbran├ş v Moruro. (Ju┼żn├Ż Pacifik, august 1995) ┬ę Greenpeace / Steve Morgan

Video z ├║toku a zvukov├Ż z├íznam kri─Źiacich nen├ísiln├Żch demon┼ítrantov obleteli cel├Ż svet a vyvolali vlnu celosvetov├Żch protestov. V janu├íri 1996 franc├║zsky prezident ozn├ímil ÔÇ×definit├şvny koniecÔÇť programu.

1997: Greenpeace predstavuje ÔÇ×GreenfreezeÔÇť

Greenpeace priniesol revol├║ciu na trh chladni─Źiek vytvoren├şm ÔÇ×GreenfreezeÔÇť – dom├ícej chladni─Źky bez obsahu chemik├íli├ş, ktor├í po┼íkodzuje oz├│nov├║ vrstvu a v├Żznamne prispieva ku glob├ílnemu otep─żovaniu.

Za v├Żvoj Greenfreeze dostal Greenpeace cenu UNEP Ozone Award (UNEP- Program OSN pre ┼żivotn├ę prostredie). Organiz├ícia Spojen├Żch n├írodov pri ude─żovan├ş cien uviedla: ÔÇ×Greenpeace International zohral d├┤le┼żit├║ ├║lohu pri zvy┼íovan├ş povedomia ┼ít├ítov o potrebe postupn├ęho vyra─Ćovania l├ítok po┼íkodzuj├║cich oz├│nov├║ vrstvu. Nespokojn├Ż s pomal├Żm progresom, Greenpeace vyvinul chladiaci syst├ęm, ktor├Ż je ├║plne bez l├ítok, ktor├ę po┼íkodzuj├║ oz├│nov├║ vrstvu.ÔÇť

Prv├í chladni─Źka bez obsahu tzv fre├│nov. ÔÇ×GreenfreezeÔÇť bol vyvinut├Ż v spolupr├íci so spolo─Źnos┼ąou Greenpeace a vyr├íba ho spolo─Źnos┼ą DDK Scharfenstein. ┬ę Manfred Scharnberg / Greenpeace

Greenfreeze syst├ęm je vo─żne dostupn├Ż na komer─Źn├ę vyu┼żitie a v s├║─Źasnosti ho pred├íva nieko─żko ve─żk├Żch eur├│pskych v├Żrobcov. Prechod na pou┼ż├şvanie uh─żovod├şkov├Żch chlad├şv zva┼żuje aj viacero ve─żk├Żch ─Ź├şnskych spolo─Źnost├ş. Greenpeace t├Żmto sp├┤sobom v├Żznamne a kon┼ítrukt├şvne prispel k ochrane oz├│novej vrstvy.

2010: Greenpeace vyv├şja tlak na Nestl├ę kv├┤li ni─Źeniu da┼ż─Ćov├Żch pralesov

Nadn├írodn├Ż konglomer├ít pre potraviny a n├ípoje Nestl├ę po prv├Żkr├ít s├║hlasil so zastaven├şm n├íkupu palmov├ęho oleja z plant├í┼ż├ş, ktor├ę sp├┤sobuj├║ odles┼łovanie da┼ż─Ćov├Żch pralesov v Indon├ęzii. Rozhodnutie bolo vy├║sten├şm mas├şvneho osemt├Ż┼żd┼łov├ęho tlaku spotrebite─żov prostredn├şctvom soci├ílnych m├ędi├ş a nen├ísiln├Żch priamych akci├ş aktivistov Greenpeace, kedy spolo─Źnos┼ą prist├║pila na po┼żiadavky glob├ílnej kampane proti svojej zna─Źke Kit Kat.

2015: Odhalenie viac ako 30 rokov trvajúceho nelegálneho rybolovu v západnej Afrike

V m├íji 2015 Greenpeace East Asia a Greenpeace Africa zverejnili spr├ívu, ktor├í odhalila viac ako 30 rokov ileg├ílneho rybolovu ─Ź├şnskych spolo─Źnost├ş v z├ípadnej Afrike.

Aktivisti na palube lode Esperanza zistili pr├şpady nez├íkonn├ęho, ÔÇőÔÇőneohl├ísen├ęho a neregulovan├ęmu (NNN) rybolovu ─Ź├şnskych ryb├írskych lod├ş prev├ídzkovan├Żch ┼ít├ítnymi spolo─Źnos┼ąami ÔÇô v priemere ka┼żd├ę dva dni. ─î├şnska n├írodn├í ryb├írska spolo─Źnos┼ą (China National Fisheries Corporation) navy┼íe fal┼íovala ton├í┼ż v├Ą─Ź┼íiny svojich lod├ş.

Spr├íva dostala rozsiahlu medzin├írodn├║ pozornos┼ą. Greenpeace apeloval na ─Ź├şnske org├íny a v j├║ni 2015 dostal pozvanie na diskusiu o tejto t├ęme na ministerstvo p├┤dohospod├írstva.V j├║li N├írodn├í agent├║ra pre kontrolu rybolovu (National Fishing Inspection Agency) vydala nov├ę predpisy, ktor├ę vy┼żaduj├║ od novopostaven├Żch plavidiel loviacich vo vzdialen├Żch vod├ích d├┤kaz o dodr┼żiavan├ş medzin├írodn├Żch ton├í┼żnych noriem.

Zhong Shui 9418 bol zdokumentovan├Ż po─Źas nez├íkonn├ęho rybolovu vo vod├ích Guiney-Bissau 14. novembra 2014. ┬ę Ji┼Ö├ş Rezac / Greenpeace

2019: Ve─żk├ş zne─Źis┼ąovatelia s├║ zodpovedn├ş za po┼íkodzovanie ─żudsk├Żch pr├ív

V decembri 2019, na konferencii COP25 v Madride, predstavila Komisia pre ─żudsk├ę pr├íva na Filip├şnach (CHR) svoju prv├║ spr├ívu t├Żkaj├║cu sa rezol├║cie N├írodn├ęho vy┼íetrovania oh─żadom zmeny kl├şmy (National Inquiry on Climate Change – NICC).

Po prv├Żkr├ít v hist├│rii viedlo toto takmer tri roky trvaj├║ce vy┼íetrovanie k z├íverom, ┼że tzv. ÔÇťCarbon MajorsÔÇŁ – najv├Żznamnej┼í├ş svetov├ş zne─Źis┼ąovatelia – s├║ zodpovedn├ş za poru┼íovanie ─żudsk├Żch pr├ív v d├┤sledku klimatickej kr├şzy. I┼ílo o v├┤bec prv├ę n├írodn├ę vy┼íetrovanie ve─żk├Żch zne─Źis┼ąovate─żov t├Żkaj├║ce sa poru┼íovania ─żudsk├Żch pr├ív. Z├írove┼ł toto rozhodnutie, ktor├ę bolo v├Żsledkom mnoh├Żch rokov pr├íce, predstavuje v├Żznamn├Ż precedens v oblasti klimatickej spravodlivosti pre postihnut├ę komunity. Pet├şciu vyz├Żvaj├║cu na uskuto─Źnenie tohto vy┼íetrovania podalo Greenpeace Southeast Asia spolu so 14 organiz├íciami a 20 jednotlivcami 22. septembra 2015. 

Na podporu iniciat├şvy sa podarilo vyzbiera┼ą viac ako 100 000 podpisov na str├ínkach Change.org, SumOfUs a Greenpeace Southeast Asia, pri─Źom poradenstvo a podporu poskytlo aj osem medzin├írodn├Żch mimovl├ídnych organiz├íci├ş.

2021: Prelomov├ę rozhodnutie s├║du v klimatickom pr├şpade spolo─Źnosti Shell

V historickom verdikte holandsk├Ż s├║d rozhodol, ┼że spolo─Źnos┼ą Shell mus├ş do roku 2030 zn├ş┼żi┼ą svoje emisie o 45% v porovnan├ş s rokom 2019. Ide o v├┤bec prv├Ż pr├şpad, kedy bola ve─żk├í fos├şlna spolo─Źnos┼ą uznan├í zodpovednou za svoj podiel na klimatickej zmene a bolo jej nariaden├ę zn├ş┼żi┼ą uhl├şkov├ę emisie v celom dod├ívate─żskom re┼ąazci.

┼Żalobu na spolo─Źnos┼ą podali organiz├ície Priatelia zeme v Holandsku (Friends of the Earth Netherlands) spolu s Greenpeace Holandsko, ─Ćal┼í├şmi mimovl├ídnymi organiz├íciami a 17 379 individu├ílnymi spolu-┼żalobcami.

Rozhodnutie je jasn├Żm odkazom pre fos├şlny priemysel. Pr├ívni experti o─Źak├ívaj├║, ┼że toto s├║dne uznesenie vyvol├í vo svete viac klimatick├Żch sporov. R├┤zne jurisdikcie znamenaj├║ r├┤zne pr├ívne cesty, ale ┼żalobcovia na celom svete m├┤┼żu a bud├║ odkazova┼ą na z├íkladn├Ż princ├şp, ┼że producenti fos├şlnych pal├şv maj├║ povinnos┼ą zni┼żova┼ą emisie v s├║lade s vedeck├Żmi poznatkami.

V├Żznamn├ę momenty Greenpeace Slovensko

  • Slovensko sa prip├íja k IWC ÔÇô International Whaling Commission, ─Źo zaru─Źilo ─Ćal┼í├ş d├┤le┼żit├Ż hlas na ochranu ve─żr├Żb a proti prelomeniu morat├│ria na ich lov
  • 2000  ÔÇô Z├íkaz predaja PVC hra─Źiek ÔÇô Greenpeace presadil, aby sa na Slovensku nemohli pred├íva┼ą hra─Źky z PVC pre deti do troch rokov.
  • 2008 ÔÇô Pomoc na kampani na zmene legislat├şvy oh─żadom ┼ąa┼żby zlata, ktor├í umo┼żnila obciam a mest├ím da┼ą z├ív├Ązne stanovisko k z├ímerom ┼ąa┼żby zlata v ich katastri
  • 2010 ÔÇô Zmeny z├íkonov upravuj├║cich prieskum a ┼ąa┼żbu ur├ínu, ktor├ę viedli k zastaveniu projektov ┼ąa┼żby ur├ínu na Slovensku.  Zmeny sa udiali aj s podporou viac ako 100 000 ─żud├ş, ktor├ş sa podp├şsali pod doposia─ż najv├Ą─Ź┼íiu offline environment├ílnu pet├şciu na Slovensku.
  • 2010 ÔÇô Zastavenie z├ímeru novej uho─żnej elektr├írne v Trebi┼íove
  • Po dlhoro─Źnej kampani v roku 2011 prij├şma NRSR environment├ílny z├íkon desa┼ąro─Źia o star├Żch environment├ílnych z├í┼ąa┼żiach, ktor├Ż je z├ísadn├Żm krokom k za─Źatiu odstra┼łovania tis├şcok pozostatkov zne─Źistenia pred rokom 1989.
  • ├Üspe┼ín├í kampa┼ł za zastavenie trasy ropovodu Bratislava Schwechat priamo cez ┼Żitn├Ż ostrov.
  • 2019 ÔÇô Slovensko prestane podporova┼ą ┼ąa┼żbu hned├ęho uhlia v roku 2023 a pl├ínuje zastavi┼ą aj uho─żn├ę elektr├írne.
Aktivisti Greenpeace vyvesili transparent na ┼ąa┼żobnej ve┼żi firmy HBP v Nov├íkoch. Upozor┼łuj├║ t├Żm na probl├ęmy pou┼ż├şvania uhlia na Slovensku. Nov├íky, 28.november 2018 ┬ę Tom├í┼í Hal├ísz/Greenpeace

Greenpeace dnes

Prv├í skupina aktivistov Greenpeace zasiala semienko, z ktor├ęho vyr├ístla glob├ílna organiz├ícia s pobo─Źkami vo viac ako 57 krajin├ích. Spolu so stovkami mili├│nov podporovate─żov sme s├║─Źas┼ąou celosvetov├ęho environment├ílneho hnutia, ktor├ę bojuje za udr┼żate─żn├║ a spravodliv├║ bud├║cnos┼ą pre n├ís v┼íetk├Żch.

T├í ist├í n├ídej a ─Źiny, ktor├ę in┼ípirovali prv├║ cestu Greenpeace, nadobudli v priebehu ─Źasu mnoho foriem – od poskytovania pomoci v Amaz├│nii a Tichomor├ş, cez boj proti po┼żiarom v Rusku a┼ż po odha─żovanie nez├íkonn├ęho rybolovu v z├ípadnej Afrike ─Źi kampane zameran├ę na zni┼żovanie emisi├ş vo svete.

Na┼íe z├íkladn├ę princ├şpy sa v┼íak nezmenili: nen├ísilie, absol├║tna finan─Źn├í nez├ívislos┼ą od politick├Żch a komer─Źn├Żch akt├ęrov, n├ídej a ─Źiny.

Greenpeace sa za tie roky posunul od rie┼íenia sympt├│mov k rie┼íeniu z├íkladn├Żch pr├ş─Źin. Zameral sa na samotn├║ mentalitu a mocensk├ę ┼ítrukt├║ry, ktor├ę poh├í┼łaj├║ de┼ítrukciu ┼żivotn├ęho prostredia a kl├şmy, s vedom├şm, ┼że ÔÇőÔÇőtoto ni─Źenie je a v┼żdy bolo neoddelite─żne spojen├ę so soci├ílnou nerovnos┼ąou a nespravodlivos┼ąou. Ako medzin├írodn├í organiz├ícia Greenpeace spolupracuje so spojencami a hnutiami na celom svete, aby pomohla zabezpe─Źi┼ą udr┼żate─żn├║ a spravodliv├║ bud├║cnos┼ą pre n├ís v┼íetk├Żch.

─Äakujeme, ┼że ste po─Źas v┼íetk├Żch t├Żch rokov st├íli pri n├ís a ver├şme, ┼że na─Ćalej budete.