V deň, kedy Greenpeace oslavuje 50 rokov od svojho vzniku a boja za ochranu nášho životného prostredia a planéty je ten správny čas pripomenúť si minulosť a pozrieť sa spoločne do budúcnosti.
Tu a teraz sa musíme spolu s miliardami ďalších ľudí po celom svete zjednotiť ako jedno hnutie a spoločne podniknúť kroky, aby sme predišli najhorším dopadom klimatickej krízy a strate biodiverzity. Aby sa nám podarilo pretransformovať systém a zmýšľanie, v ktorom žijeme, a ktoré poháňa ničenie jediného domova, ktorý máme, našej planéty. Spoločne musíme bojovať za udržateľnú a spravodlivú budúcnosť pre nás všetkých.
Pred päťdesiatimi rokmi sa posádka aktivistov vydala na plavbu s cieľom zabrániť nukleárnym testom na Amčitke, malom nedotknutnom ostrove pri Aljaške. Z tejto plavby sa zrodil Greenpeace. Tento rok, 15. septembra, si pripomíname 50 rokov od tejto plavby ako aj kampane, víťazstvá, získané ponaučenia a v neposlednom rade úžasných ľudí, ktorí boli a sú srdcom Greenpeace.
Ďakujeme našim aktivistom a aktivistkám, ktorí dnes poskytujú pomoc v Amazónii a Tichomorí, bojujú proti požiarom v Rusku či vnikajú do parlamentov a zasadacích miestností po celom svete, aby ľuďom pri moci a korporáciám tlmočili pravdu a nútili ich niesť zodpovednosť za svoje činy. Ďakujeme mladej mamičke za jej malý mesačný príspevok aj dôchodcovi, ktorý stojí po boku štrajkujúcich študentov spolu s účastníkmi klimatických protestov. Vedkyniam, ktoré vysvetľujú a vnášajú viac svetla do klimatickej krízy. Ďakujeme aktivistom, ktorí spolu s nami upozorňujú na aktivity fosílneho biznisu, ktorý sa ukrýva za klamstvá, aby mohol ďalšie generácie pripraviť o ich budúcnosť a šancu žiť lepší život.
„Je úžasné, čo všetko môže dosiahnuť zopár ľudí sediacich okolo kuchynského stola.“ Dorothy Stowe, zakladajúca členka organizácie Greenpeace.
Posledných 50 rokov nás pripravilo na to, čomu čelíme dnes. Tu a teraz musíme využiť všetky naše nadobudnuté skúsenosti a byť maximálne kreatívni, vytrvalé a jednotní. Tu a teraz nastal čas, kedy sa miliardy ľudí musia odhodlať a vykročiť zo svojej komfortnej zóny na miesto, kde začína odvaha a nádej svieti na cestu.
Významné momenty Greenpeace
1971: Plavba našich zakladateľov
Úplne prvá plavba Greenpeace sa uskutočnila 15. septembra 1971, keď loď Phyllis Cormack (prezývaná tiež „Greenpeace“) vyrazila z kanadského Vancouveru na ostrov Amčitka pri pobreží Aljašky. Cieľom 12 ľudí na palube bolo dostať sa do zakázaného priestoru a zastaviť jadrové testy. Irving Stowe, spoluzakladateľ Greenpeace, označil tento plán, ako „výlet za život – a za mier“. Nikto z 12-člennej posádky vtedy netušil, že ich výlet povedie k vzniku globálnej organizácie, ktorá zmení svet.
Pravdou je, že loď ani posádka sa na ostrov nikdy nedostali. Boli zadržaní pobrežnou strážou USA a svoju cestu považovali za zlyhanie – až kým sa nevrátili domov, kde ich v prístave čakali stovky priaznivcov. Napriek tomu, že loď nedorazila do svojho cieľa, táto vôbec prvá akcia Greenpeace vytvorila na vládu Spojených štátov tak veľký tlak, že nukleárne testy na Amčitke boli zrušené a ostrov je doteraz chránenou prírodnou rezerváciou.
1974: Francúzsko končí s jadrovými testami
V roku 1974 Francúzsko oznámilo, že ukončí program testovania jadrových zbraní v atmosfére – rozhodnutie, ktoré znamenalo koniec týchto atmosferických testov v celom Tichom oceáne.
Jadrové skúšky sa začali v 60. rokoch minulého storočia a veľké množstvo ich negatívnych dopadov na ľudí aj životné prostredie bolo úplne idgnorovaných. Na Novom Zélande, David McTaggart zareagoval na inzerát v novinách a poskytol svoju loď Vega na protesty proti jadrovým testom.
Po absolvovaní príprav s Greenpeace, vyplávala 5-členná posádka vedená McTaggartom v máji 1973 z Nového Zélandu na jachte, už premenovanej na „Greenpeace-III“. Posádka pri zakotvení dodržiavala medzinárodné právo, ale zároveň ignorovala jednostranné vyhlásenie Francúzska o tejto oblasti ako o zakázanej zóne.
Prítomnosť lode prinútila francúzsku vládu pozastaviť testovanie. Francúzske námorné plavidlo nakoniec narazilo do lode Greenpeace III, aby ukončilo nepríjemnú situáciu.
V auguste 1973 sa Greenpeace-III opäť vydala na plavbu k atolu Moruroa s cieľom zablokovať testovanie jadrových zbraní, tentokrát už sprevádzaná niekoľkými ďalšími loďami. Greenpeace-III vplávala do zóny, ktorá bola francúzskou vládou vyhlásená za zakázanú oblasť a na jej palubu vstúpilo komando francúzskeho námorníctva. Aktivisti David McTaggart a Neil Ingram boli surovo zbití a videozáznam útoku bol prepašovaný z lode Ann-Marie Hornovou. Tento incident vyvolal celosvetové pobúrenie a v roku 1974 Francúzsko oznámilo, že ukončí svoj program atmosférických jadrových skúšok.
1982: Moratórium na komerčný lov veľrýb
Po 10-ročnej kampani, ktorej súčasťou bolo nespočetné množstvo konfrontácií aktivistov Greenpeace s lovcami veľrýb Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) v roku 1982 konečne ukončila komerčný lov veľrýb.
Keď sa v 70. rokoch 20. storočia kampaň rozbiehala, celkový počet vráskavcov obrovských bol podľa odhadov menej ako 6 000 jedincov. Podobne zdecimované boli stavy vráskavca dlhoplutvého a populácie vráskavca sivého, vráskavca ozrutného a vorvaňa tuponosého boli zredukované na polovicu z pôvodného stavu.
Vďaka fotografiám aktivistov a aktivistiek Greenpeace konfrontujúcich veľrybárske flotily na šírom mori a stavajúcich sa do cesty namiereným harpúnam sa táto téma dostala do povedomia širokej verejnosti. Fotografie mŕtvych veľrýb, ktoré obleteli svet začali obracať verejnú mienku proti lovcom veľrýb.
Aktivisti získavali proti lovu veľrýb stále väčšiu podporu verejnosti z celého sveta a v roku 1979 IWC založila Indian Ocean Whale Sanctuary na ich ochranu.
Kontinuálny tlak Greenpeace spôsobil, že v roku 1982 IWC konečne odsúhlasila to, za čo bojovali a lobovali odporcovia veľrybárskeho priemyslu: moratórium na komerčný lov veľrýb. Po desaťročí medzinárodného boja tak dostala zmenšujúca sa populácia veľrýb konečne šancu zotaviť sa.
1985: Greenpeace vedie „operáciu Exodus“ – evakuáciu ostrova Rongelap
V roku 1954 bol ostrov Rongelap v Tichom oceáne zasiahnutý rádioaktívnym spadom z neďalekých nukleárnych testov USA. Kým obyvatelia ostrovov Bikini a Enewetak boli pred uskutočnením jadrových skúšok evakuovaní, obyvatelia Rongelapu, vzdialeného asi 150 kilometrov také šťastie nemali.
V priebehu štyroch hodín od výbuchu 15-megatonovej bomby „Bravo“ bol ostrov zasiahnutý rádioaktívnym spadom. Obyvatelia ostrova hovorili o tom, ako na hlavy a obnažené ruky ľudí stojacich pod holým nebom dopadal jemný biely popol. Popol sa rozpustil vo vodných zdrojoch a dostal do ich domovov. O dva dni neskôr bol celý ostrov evakuovaný a v roku 1957 americká vláda vyhlásila Rongelap za obývateľný a ostrovania sa mohli vrátiť. Výskyt potratov medzi ženami žijúcimi na ostrove bol však viac než dvojnásobne vyšší ako u žien, ktoré nikdy neboli vystavené takej vysokej úrovni radiácie.
Obyvatelia ostrova sa so žiadosťou o pomoc obrátili na Greenpeace a 17. mája Rainbow Warrior dorazila do oblasti. V priebehu nasledujúcich 10 dní posádka evakuovala viac ako 300 ostrovanov a cez 100 ton stavebného materiálu na bezpečnejší ostrov Mejato vzdialený 180 kilometrov.
1985: Bombový útok francúzskej vlády na Rainbow Warrior
10. júla 1985 kotvila loď Greenpeace Rainbow Warrior v novozélandskom prístave Auckland, pripravená protestovať proti testom jadrových zbraní na atole Moruroa, keď agenti francúzskej tajnej služby umiestnili na trup lode dve bomby.
Následný výbuch loď potopil a usmrtil 35-ročného portugalského fotografa Greenpeace Fernanda Pereira.
Francúzska vláda spočiatku popierala, že by o operácii vedela, ale čoskoro sa ukázalo, že opak bol pravdou. Francúzsky premiér Laurent Fabius nakoniec vystúpil v televízii a šokovanej verejnosti oznámil, že loď potopili agenti francúzskej tajnej služby (DGSE), ktorí konali na základe príkazu.
Svet regoval so zdesením a hnevom voči vláde, ktorá sa rozhodla odpovedať na nenásilný protest smrtiacou silou.
Greenpeace nahradilo pôvodnú Rainbow Warrior novou loďou – Rainbow Warrior II, ktorá sa ďalších 22 rokov zúčastňovala priamych akcií za udržateľnú a mierovú budúcnosť. V roku 2011 bola na vodu spustená loď Rainbow Warrior III, vôbec prvá loď na svete postavená na účely environmentálnych kampaní a aktivít, ktorej cieľom bolo pokračovať v duchu svojich predchodcov.
1991: World Park Base a Antarktída
V roku 1987 založil Greenpeace tzv. World Park Base – celoročnú základňu umiestnenú na myse Evans na ostrove Jamesa Rossa v oblasti Ross Dependency na Antarktíde. Dôvodom vybudovania základne bolo, aby sa Greenpeace mohlo zúčastňovať rokovaní krajín tzv. Antarktického paktu.
Aktivisti Greenpeace spravovali základňu v jednom z najizolovanejších regiónov sveta v rokoch 1987 až 1991.
Tím monitoroval znečistenie zo susedných základní a požadoval od ostatných štátov vyvodenie zodpovednosti. V roku 1990 sa Greenpeace dostal na titulky novín, keď 15 demonštrantov blokádou zabránilo Francúzom postaviť pristávaciu dráhu v Dumont D’Urville. Táto stavba bola kontroverzná, nakoľko by zahŕňala zničenie biotopov hniezdiacich tučniakov dynamitom. Francúzski vedci dokonca pripustili, že výstavba dráhy porušuje záväzky vyplývajúce z Antarktickej zmluvy.
Základňa bola zatvorená v roku 1991, keď sa členovia Antarktického paktu dohodli na prijatí nového Environmentálneho protokolu vrátane minimálne 50-ročného zákazu ťažby všetkých nerastných surovín. Do roku 1997 protokol ratifikovali všetky národy so základňami na Antarktíde.
1993: Londýnsky dohovor o skládkovaní odpadu zakazuje odpad v oceánoch
Po 15-ročnej kampani, ktorá zahŕňala množstvo priamych akcií na mori a mobilizovania verejnosti organizáciou Greenpeace a jej spojencami, bol prijatý Londýnsky dohovor o skládkovaní odpadu, ktorý zakazuje ukladanie nízkoaktívneho rádioaktívneho odpadu do oceánov a obsahuje uznesenia o ukončení skládkovania a spaľovania priemyselného odpadu.
Tento dohovor bol mimoriadne významným úspechom dlhodobej, a stále prebiehajúcej, kampane Greenpeace za zdravé oceány.
1995: Kampaň Brent Spar vedie k veľkému víťazstvu v boji proti skládkovaniu odpadu v mori
Jedna z najznámejších akcií Greenpeace, obsadenie ropnej plošiny Brent Spar v Severnom mori, sa uskutočnila v júni 1995. Aktivisti obsadili plošinu na viac ako tri týždne v rámci koordinovanej celosvetovej kampane, ktorá vyvíjala tlak na spoločnosť Shell. Tá navrhovala „hlbinnú likvidáciu“ vrtnej súpravy, ktorá mala byť aj s 11 000 tonami ropy potopená na morské dno.
Kampaň bola úspešná a spoločnosť Shell upustila od svojich plánov vyhodiť vrtnú súpravu do mora.
1995: Krik, ktorý bolo počuť po celom svete
V júni 1995 francúzska vláda oznámila, že uskutoční ďalších osem podzemných nukleárnych testov na atole Moruroa pred tým, než ratifikuje zmluvu OSN o zákaze jadrových skúšok a definitívne ukončí ich neuveriteľne nepopulárny program.
Greenpeace na to odpovedal vyslaním lode Rainbow Warrior II k atolu Moruroa, aby zopakovala misiu svojho menovca z roku 1973 – protestovať a zverejňovať informácie o testoch a pokiaľ to bude možné, prekaziť ich.
Rainbow Warrior a ďalšie plavidlo Greenpeace sa 1. septembra priblížili k okraju uzavretej francúzskej zóny. Francúzska vojnová loď Prairial plavidlám nariadila, aby sa vrátili, ale odpoveďou jej bolo iba „Správa prijatá, bez komentára“.
Francúzske komando následne vtrhlo na palubu lode a na posádku zaútočili slzným plynom, pričom všetkých na palube pozatýkali. Hovorkyňa kampane Stephanie Millsová bola práve v rozhlasovej miestnosti a poskytovala rozhovory médiám, keď boli rozbité okná a dovnútra hodené granáty so slzným plynom. Bolo počuť krik a kašeľ ľudí vo vnútri miestnosti.
Video z útoku a zvukový záznam kričiacich nenásilných demonštrantov obleteli celý svet a vyvolali vlnu celosvetových protestov. V januári 1996 francúzsky prezident oznámil „definitívny koniec“ programu.
1997: Greenpeace predstavuje „Greenfreeze“
Greenpeace priniesol revolúciu na trh chladničiek vytvorením „Greenfreeze“ – domácej chladničky bez obsahu chemikálií, ktorá poškodzuje ozónovú vrstvu a významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Za vývoj Greenfreeze dostal Greenpeace cenu UNEP Ozone Award (UNEP- Program OSN pre životné prostredie). Organizácia Spojených národov pri udeľovaní cien uviedla: „Greenpeace International zohral dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia štátov o potrebe postupného vyraďovania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Nespokojný s pomalým progresom, Greenpeace vyvinul chladiaci systém, ktorý je úplne bez látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.“
Greenfreeze systém je voľne dostupný na komerčné využitie a v súčasnosti ho predáva niekoľko veľkých európskych výrobcov. Prechod na používanie uhľovodíkových chladív zvažuje aj viacero veľkých čínskych spoločností. Greenpeace týmto spôsobom významne a konštruktívne prispel k ochrane ozónovej vrstvy.
2010: Greenpeace vyvíja tlak na Nestlé kvôli ničeniu dažďových pralesov
Nadnárodný konglomerát pre potraviny a nápoje Nestlé po prvýkrát súhlasil so zastavením nákupu palmového oleja z plantáží, ktoré spôsobujú odlesňovanie dažďových pralesov v Indonézii. Rozhodnutie bolo vyústením masívneho osemtýždňového tlaku spotrebiteľov prostredníctvom sociálnych médií a nenásilných priamych akcií aktivistov Greenpeace, kedy spoločnosť pristúpila na požiadavky globálnej kampane proti svojej značke Kit Kat.
2015: Odhalenie viac ako 30 rokov trvajúceho nelegálneho rybolovu v západnej Afrike
V máji 2015 Greenpeace East Asia a Greenpeace Africa zverejnili správu, ktorá odhalila viac ako 30 rokov ilegálneho rybolovu čínskych spoločností v západnej Afrike.
Aktivisti na palube lode Esperanza zistili prípady nezákonného, neohláseného a neregulovanému (NNN) rybolovu čínskych rybárskych lodí prevádzkovaných štátnymi spoločnosťami – v priemere každé dva dni. Čínska národná rybárska spoločnosť (China National Fisheries Corporation) navyše falšovala tonáž väčšiny svojich lodí.
Správa dostala rozsiahlu medzinárodnú pozornosť. Greenpeace apeloval na čínske orgány a v júni 2015 dostal pozvanie na diskusiu o tejto téme na ministerstvo pôdohospodárstva.V júli Národná agentúra pre kontrolu rybolovu (National Fishing Inspection Agency) vydala nové predpisy, ktoré vyžadujú od novopostavených plavidiel loviacich vo vzdialených vodách dôkaz o dodržiavaní medzinárodných tonážnych noriem.
2019: Veľkí znečisťovatelia sú zodpovední za poškodzovanie ľudských práv
V decembri 2019, na konferencii COP25 v Madride, predstavila Komisia pre ľudské práva na Filipínach (CHR) svoju prvú správu týkajúcu sa rezolúcie Národného vyšetrovania ohľadom zmeny klímy (National Inquiry on Climate Change – NICC).
Po prvýkrát v histórii viedlo toto takmer tri roky trvajúce vyšetrovanie k záverom, že tzv. “Carbon Majors” – najvýznamnejší svetoví znečisťovatelia – sú zodpovední za porušovanie ľudských práv v dôsledku klimatickej krízy. Išlo o vôbec prvé národné vyšetrovanie veľkých znečisťovateľov týkajúce sa porušovania ľudských práv. Zároveň toto rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom mnohých rokov práce, predstavuje významný precedens v oblasti klimatickej spravodlivosti pre postihnuté komunity. Petíciu vyzývajúcu na uskutočnenie tohto vyšetrovania podalo Greenpeace Southeast Asia spolu so 14 organizáciami a 20 jednotlivcami 22. septembra 2015.
Na podporu iniciatívy sa podarilo vyzbierať viac ako 100 000 podpisov na stránkach Change.org, SumOfUs a Greenpeace Southeast Asia, pričom poradenstvo a podporu poskytlo aj osem medzinárodných mimovládnych organizácií.
2021: Prelomové rozhodnutie súdu v klimatickom prípade spoločnosti Shell
V historickom verdikte holandský súd rozhodol, že spoločnosť Shell musí do roku 2030 znížiť svoje emisie o 45% v porovnaní s rokom 2019. Ide o vôbec prvý prípad, kedy bola veľká fosílna spoločnosť uznaná zodpovednou za svoj podiel na klimatickej zmene a bolo jej nariadené znížiť uhlíkové emisie v celom dodávateľskom reťazci.
Žalobu na spoločnosť podali organizácie Priatelia zeme v Holandsku (Friends of the Earth Netherlands) spolu s Greenpeace Holandsko, ďalšími mimovládnymi organizáciami a 17 379 individuálnymi spolu-žalobcami.
Rozhodnutie je jasným odkazom pre fosílny priemysel. Právni experti očakávajú, že toto súdne uznesenie vyvolá vo svete viac klimatických sporov. Rôzne jurisdikcie znamenajú rôzne právne cesty, ale žalobcovia na celom svete môžu a budú odkazovať na základný princíp, že producenti fosílnych palív majú povinnosť znižovať emisie v súlade s vedeckými poznatkami.
Významné momenty Greenpeace Slovensko
- Slovensko sa pripája k IWC – International Whaling Commission, čo zaručilo ďalší dôležitý hlas na ochranu veľrýb a proti prelomeniu moratória na ich lov
- 2000 – Zákaz predaja PVC hračiek – Greenpeace presadil, aby sa na Slovensku nemohli predávať hračky z PVC pre deti do troch rokov.
- 2008 – Pomoc na kampani na zmene legislatívy ohľadom ťažby zlata, ktorá umožnila obciam a mestám dať záväzne stanovisko k zámerom ťažby zlata v ich katastri
- 2010 – Zmeny zákonov upravujúcich prieskum a ťažbu uránu, ktoré viedli k zastaveniu projektov ťažby uránu na Slovensku. Zmeny sa udiali aj s podporou viac ako 100 000 ľudí, ktorí sa podpísali pod doposiaľ najväčšiu offline environmentálnu petíciu na Slovensku.
- 2010 – Zastavenie zámeru novej uhoľnej elektrárne v Trebišove
- Po dlhoročnej kampani v roku 2011 prijíma NRSR environmentálny zákon desaťročia o starých environmentálnych záťažiach, ktorý je zásadným krokom k začatiu odstraňovania tisícok pozostatkov znečistenia pred rokom 1989.
- Úspešná kampaň za zastavenie trasy ropovodu Bratislava Schwechat priamo cez Žitný ostrov.
- 2019 – Slovensko prestane podporovať ťažbu hnedého uhlia v roku 2023 a plánuje zastaviť aj uhoľné elektrárne.
Greenpeace dnes
Prvá skupina aktivistov Greenpeace zasiala semienko, z ktorého vyrástla globálna organizácia s pobočkami vo viac ako 57 krajinách. Spolu so stovkami miliónov podporovateľov sme súčasťou celosvetového environmentálneho hnutia, ktoré bojuje za udržateľnú a spravodlivú budúcnosť pre nás všetkých.
Tá istá nádej a činy, ktoré inšpirovali prvú cestu Greenpeace, nadobudli v priebehu času mnoho foriem – od poskytovania pomoci v Amazónii a Tichomorí, cez boj proti požiarom v Rusku až po odhaľovanie nezákonného rybolovu v západnej Afrike či kampane zamerané na znižovanie emisií vo svete.
Naše základné princípy sa však nezmenili: nenásilie, absolútna finančná nezávislosť od politických a komerčných aktérov, nádej a činy.
Greenpeace sa za tie roky posunul od riešenia symptómov k riešeniu základných príčin. Zameral sa na samotnú mentalitu a mocenské štruktúry, ktoré poháňajú deštrukciu životného prostredia a klímy, s vedomím, že toto ničenie je a vždy bolo neoddeliteľne spojené so sociálnou nerovnosťou a nespravodlivosťou. Ako medzinárodná organizácia Greenpeace spolupracuje so spojencami a hnutiami na celom svete, aby pomohla zabezpečiť udržateľnú a spravodlivú budúcnosť pre nás všetkých.
Ďakujeme, že ste počas všetkých tých rokov stáli pri nás a veríme, že naďalej budete.
