Poprední svetoví klimatológovia pred niekoľkými dňami doručili našim vládam plán na záchranu ľudstva. Správa tretej pracovnej skupiny, ktorá je príspevkom k šiestej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa zameriava na to, ako obmedziť ďalšie otepľovanie, a nadväzuje na správu prvej pracovnej skupiny o fyzikálnych základoch klimatickej zmeny a správu druhej pracovnej skupiny o vplyvoch, adaptácii a zraniteľnosti. Ide o rozsiahlu správu o riešeniach klimatickej krízy, ktoré môžeme a musíme začať realizovať čo najskôr.
Čo môžeme urobiť my: musíme sa postarať o to, aby táto správa nezapadla prachom. Musí sa o nej hovoriť v každom kúte sveta, a čo je najdôležitejšie, musí sa podľa nej konať.
Čo už vieme: opatrenia v oblasti klímy, ktoré doteraz prijali naše vlády a finančný sektor, sú stále príliš nedostatočné a príliš oneskorené. Potrebujeme oveľa, oveľa viac, a to veľmi rýchlo. Ani jedna krajina zatiaľ nerobí dosť. A to aj napriek tomu, že žijeme v kritickom desaťročí, v ktorom buď urobíme, čo musíme, alebo zlyháme na plnej čiare. Aké opatrenia by sa teda mali čo najskôr prijať? Tu je šesť hlavných bodov zo správy IPCC o zmierňovaní klimatickej krízy, o ktorých podľa nás treba vedieť:
1. Riešenia, ktoré potrebujeme na obmedzenie otepľovania pod 1,5 °C, máme na stole!
Toto je tou najlepšou správou. Máme riešenia, ktoré nám umožnia znížiť celosvetové emisie o viac ako polovicu už v priebehu ôsmich rokov a pokračovať ďalej smerom k nulovým emisiám v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať globálne otepľovanie pod 1,5 °C. V kritickom desaťročí do roku 2030 by k čistému zníženiu emisií najviac prispela solárna a veterná energia, ochrana a obnova lesov a iných prírodných ekosystémov, poľnohospodárstvo a potravinové systémy šetrné ku klíme a energetická efektívnosť. Viac ako polovicu potenciálu do roku 2030 predstavujú nízkonákladové riešenia (pod 20 dolárov za tonu) alebo dokonca riešenia s negatívnymi nákladmi! Negatívne náklady znamenajú, že investície do riešení, akými sú solárna a veterná energia, v porovnaní so súčasným stavom dokonca prinesú úsporu nákladov.
2. Pri menšej spotrebe môžeme získať oveľa viac.
Obrovský potenciál na zníženie emisií existuje na strane spotreby a dopytu. Takéto riešenia by v porovnaní so súčasnými politikami mohli do roku 2050 znížiť emisie až o 40 – 70 %. To, čo je potrebné, je zmeniť využívanie a dizajn infraštruktúry, pokročiť v zavádzaní technológií a posilniť sociálno-kultúrne faktory, ktoré ponúkajú a odmieňajú udržateľné spôsoby života. Ide o riešenia od miest prispôsobených na pešiu chôdzu a bicyklovanie cez zdieľanú a elektrifikovanú dopravu až po sebestačné domy, zdravú rastlinnú stravu, vyhýbanie sa letom a spotrebu, ktorá si vyžaduje čoraz menej materiálnych vstupov, pretože veci sa opätovne používajú, opravujú a recyklujú. Namiesto toho, aby sme to nechávali na jednotlivcov a ich rozhodnutia, potrebujeme systém, ktorý podporí možnosti šetrné ku klíme pre všetkých a zároveň uprednostní práva a potreby tých, ktorí ešte nevyužívajú výhody rozvoja. Najchudobnejšia štvrtina populácie nemá dôstojné bývanie, dopravu ani potraviny a bude potrebovať dodatočnú energiu, kapacity a zdroje na naplnenie svojich životných potrieb.
3. Je potrebné urýchlene presmerovať peniaze od problémov k riešeniam.
Aby sme dosiahli potrebné zníženie emisií, bude do roku 2030 potrebné aspoň 3 až 6-násobne zvýšiť ročné investície do čistej energie, efektívnosti, dopravy, poľnohospodárstva a lesov. Na preklenutie týchto investičných medzier existuje dostatok globálneho kapitálu a likvidity, ale nesmeruje správnym smerom. V súčasnosti stále prúdi viac súkromných aj verejných peňazí do fosílnych palív ako do riešení klimatickej krízy, a to v dôsledku nesprávne nastavených stimulov mimo finančného sektora aj v rámci neho. Samotné zrušenie dotácií na fosílne palivá by mohlo do roku 2030 znížiť emisie až o 10 %. Prístup k financiám zostáva veľkou prekážkou najmä pre rozvojové krajiny a sľúbená úroveň financovania opatrení v oblasti klímy (100 miliárd USD ročne) zo strany rozvinutých krajín zatiaľ nebola splnená.
4. Súčasné národné ciele a politiky sú receptom na neúspech a musia sa zásadne zlepšiť.
Mnohé krajiny síce zlepšili svoje klimatické plány, ale ani jedna zatiaľ neznižuje emisie takým tempom, aké si vyžaduje splnenie cieľa udržania oteplenia pod 1,5 °C. Nesprávne nastavené politiky vedú k nesprávne nastaveným finančným tokom do hospodárstva založeného na využívaní fosílnych palív, hoci v skutočnosti nie je priestor na žiadnu novú fosílnu infraštruktúru. Už teraz je v prevádzke dostatok uhoľných elektrární a ďalšej fosílnej infraštruktúry, aby sme prekročili hranicu 1,5 °C, ak dopustíme ich využívanie až do konca ich plánovanej životnosti. Namiesto toho je potrebné do roku 2050 znížiť celosvetové využívanie fosílnych palív približne na desatinu, ak chceme ísť cestou zabránenia prekročeniu hranice 1,5 °C a nespoliehania sa na odsávanie veľkého množstva dodatočného uhlíka z atmosféry. Vyhýbať sa krátkodobým opatreniam spoliehaním sa na dlhodobé plány, v rámci ktorých sa predpokladá, že niekedy v budúcnosti niekto nejakým spôsobom odstráni z atmosféry veľké množstvá našich emisií, je riskantný plán. Odstraňovanie oxidu uhličitého v rozsahu, ktorý predpokladajú viaceré teórie, je neprebádaným územím a je spojené s mnohými neistotami a rizikami. Určité množstvo oxidu uhličitého bude potrebné odstrániť na kompenzáciu tých emisií, ktorým sa nedá vyhnúť, no rozsah tohto množstva možno obmedziť urgentným znížením emisií.
5. Subjekty s vysokými emisiami majú vyšší potenciál a zodpovednosť za znižovanie emisií.
Desať percent domácností s najvyšším príjmom sa podieľa na celosvetových emisiách založených na spotrebe približne z 36 až zo 45 %. Dve tretiny z týchto domácností žijú v rozvinutých krajinách a jedna tretina v ostatných ekonomikách. Tí, ktorí majú vysoké emisie, majú aj vyšší potenciál na znižovanie emisií pri zachovaní dobrej životnej úrovne a blahobytu. Rovnosť a spravodlivosť sú základnými aspektmi účinnej politiky v oblasti klímy a zabezpečenia národnej a medzinárodnej podpory pre hĺbkovú dekarbonizáciu vzhľadom na rozdiely v súčasných a historických príspevkoch k emisiám, stupni zraniteľnosti, vplyvoch, ako aj kapacitách v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi. Zrýchlená medzinárodná spolupráca, vrátane finančnej, je rozhodujúcim faktorom prechodu na nízkouhlíkové a spravodlivé hospodárstvo.
6. Semiačka transformačnej zmeny už boli zasiate. Teraz je potrebné, aby sa všetci zapojili do práce.
Posun k udržateľnej budúcnosti si bude vyžadovať transformačné zmeny, ktoré narušia súčasný vývoj situácie. Vyžaduje si technologické, systémové a kultúrne zmeny, na ktoré potrebujeme dôslednú činnosť politikov a iných rozhodovacích orgánov, ako aj tlak verejnosti a sociálnych hnutí. To, že solárne, veterné a úložné riešenia v súčasnosti dosiahli prevratný zlom v nákladoch, výkone a zavádzaní, a to oveľa rýchlejšie, ako predpokladali odborníci a predchádzajúce modely zmierňovania, môže zmeniť pravidlá hry. Tieto riešenia by teraz spoločne mohli prostredníctvom elektrifikácie začať vytláčať fosílne palivá zo systému v energetike, doprave, budovách a priemysle rýchlosťou a v rozsahu, ktoré sa kedysi považovali za nemysliteľné, ak to umožnia ďalšie rozhodujúce kroky. Tento prelom sa nestal náhodou. Bol poháňaný politikou, inováciami a tlakom verejnosti na zmenu (vďaka ľuďom, ako si ty!).
Výzvy, ktoré musia byť prekonané, nie sú malé. Splnenie cieľov Parížskej dohody by viedlo k obmedzeniu fosílnych palív, pričom ekonomické dôsledky by dosiahli bilióny dolárov. Preto sa krajiny, podniky a jednotlivci, ktorí by mohli prísť o bohatstvo, môžu brániť zmene. Preto je pre zvládnutie transformácie kľúčové zabezpečiť, aby rozhodovací proces nebol neprimerane ovplyvňovaný aktérmi, ktorí môžu veľa stratiť.
Spoločenské povedomie a podpora opatrení v oblasti klímy sú na vzostupe. Rovnako ako prípady klimatických sporov proti štátom, súkromnému sektoru a finančným inštitúciám, keďže občania sa čoraz častejšie obracajú na súdy, aby sa domohli spravodlivosti a uplatnili svoje právo na zdravé životné prostredie.
Len za tri roky od roku 2017 sa počet súdnych sporov týkajúcich sa klímy takmer zdvojnásobil. A IPCC konštatuje, že „v súčasnosti existuje čoraz väčšia akademická zhoda, že klimatické súdne spory sa stali mocnou silou v oblasti riadenia klímy“.
Aký je teraz plán?
Toto bolo zopár najdôležitejších informácií zo správy IPCC. Ale je toho oveľa, oveľa viac! A vrelo odporúčame prečítať si ju celú.
Ale čo potom?
Žijeme v nezvyčajnom okamihu. Problémy aj riešenia sú momentálne väčšie ako kedykoľvek predtým, ale rovnako veľká je aj sila odhodlaných ľudí, ktorí sa chcú zjednotiť v záujme zmeny.
Na zníženie globálnych emisií o polovicu máme osem rokov. A rozhodnutia, ktoré toto zníženie emisií umožnia alebo mu zabránia, sa budú prijímať oveľa skôr.
Jeden kľúčový míľnik sme už dosiahli, a to vďaka prelomu v oblasti solárnej a veternej energie. Teraz musíme výrazne zvýšiť úsilie, aby sme vytlačili fosílne palivá z cesty, uzdravili náš potravinový systém, chránili naše lesy a pôdu a bojovali za budúcnosť, ktorá bude v súlade s právami a potrebami všetkých, nie chamtivosťou niekoľkých.
Nadišiel čas povstať, nabrať odvahu a myslieť vo veľkom. O zmenu sa môže pričiniť každý a každá z nás.
Pre náš detailnejší výber kľúčových zistení s odkazmi na správu pracovnej skupiny III IPCC a výzvami na prijatie opatrení kliknite TU.