Aké environmentálne problémy so sebou prináša výroba batérií v Maďarsku? (a aké poučenia z toho si môže zobrať Slovensko)

Autor: Gergely Simon  Preklad a úpravy: Mirka Ábelová

V Maďarsku narastá počet protestov miestnych obyvateľov proti novým továrňam na výrobu batérií, ktoré vláda často označuje za investície strategického významu. Toto označenie však znamená, že investori získavajú výhody v povoľovacích procesoch – environmentálne posudzovanie sa skracuje, čím sa znemožňuje dôkladne zhodnotiť riziká a tiež sa obmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do procesu. Jednu podobnú plánuje aj Slovensko – a to v Šuranoch. Čo sa môžeme naučiť zo situácie v Maďarsku?

Továrne na výrobu batérií majú mimoriadne vysokú spotrebu vody a energie, a továrne, ktoré už v Maďarsku fungujú, používajú veľké množstvo nebezpečných chemikálií. Úrady pritom nedokážu účinne predchádzať znečisteniu, kontrolovať dodržiavanie predpisov ani zabrániť vážnym, dokonca smrteľným pracovným úrazom. Obyvatelia žijúci v blízkosti týchto závodov tak zostávajú bez záruky bezpečného životného prostredia.

Občianske iniciatívy, ktoré upozorňujú na riziká, čelia nezáujmu úradov aj politikov. Ich podnety často ignorujú a obyvatelia majú problém dostať sa k verejne dostupným informáciám, na ktoré majú zo zákona právo.

© Dörgő Zsuzsi/ Greenpeace

V súčasnosti sa v Maďarsku očakáva najväčší rozmach v oblasti výroby lítium-iónových batérií pre elektromobily a akumulátorov určených pre energetické siete – a práve na tieto oblasti sa zameriava stanovisko Greenpeace Maďarsko.

Čoraz viac maďarských obcí sa stáva cieľom pre budovanie nových fabrík na výrobu batérií do elektromobilov. Sektor elektrických vozidiel v poslednom období zažíva prudký rast, ktorý ešte urýchľujú plány Európskej únie úplne ukončiť predaj áut so spaľovacími motormi – teda benzínových a naftových – od roku 2035. Aj keď sa o tejto regulácii v súčasnosti znovu diskutuje, tlak na prechod k elektromobilite narastá.

Greenpeace však upozorňuje, že ak chceme udržať globálne otepľovanie v súlade s cieľmi Parížskej klimatickej dohody, Európa by mala skončiť predaj benzínových, naftových aj hybridných vozidiel už do roku 2028. Zároveň však zdôrazňuje, že rozhodnutia o rozvoji infraštruktúry musia skutočne podporovať prechod na udržateľnú elektrickú mobilitu.

Nestačí jednoducho vymeniť približne jeden a pol miliardy áut so spaľovacím motorom, ktoré dnes jazdia po svete, za rovnaký počet elektromobilov. Takéto riešenie nie je udržateľné – čím viac elektromobilov, tým väčší dopyt po batériách, čo so sebou prináša ďalšie environmentálne a spoločenské výzvy. Potrebujeme menej áut celkovo, nie len novší druh pohonu.

Práve túto príležitosť sa vláda rozhodla využiť, keď predseda maďarskej vlády v roku 2022 oznámil, že Maďarsko sa stane tretím najväčším výrobcom batérií na svete. Odvtedy pribúdajú ohlásenia ďalších a ďalších investícií, ktoré majú tento cieľ podporiť. Rovnako ako pri mnohých iných veľkých domácich projektoch, aj v tomto prípade sa však záujmy ochrany životného prostredia, prírody a miestnych obyvateľov systematicky prehliadajú.

Obrovské priemyselné závody tak vznikajú a fungujú spôsobom, ktorý sotva zohľadňuje kritériá udržateľnosti. Pri projektoch tohto rozsahu by pritom malo byť samozrejmé, že aj Maďarsko má len obmedzené prírodné zdroje. Tieto továrne však spotrebúvajú enormné množstvo vody, ich prevádzka vyžaduje obrovské objemy energie a výstavba súvisiacej infraštruktúry prináša ďalšie vážne zaťaženie životného prostredia.

Okrem toho celý proces rozvoja batériového priemyslu sprevádza výrazný demokratický deficit. Už počas rozširovania závodu Samsung v maďarskom meste Göd nikto požiadavky, záujmy ani obavy miestnych obyvateľov dostatočne nezohľadnil. V roku 2020 vláda vytvorením špeciálnej hospodárskej zóny odobrala mestu Göd správu nad územím, kde sa fabrika nachádza, a nariadila rozsiahle infraštruktúrne úpravy na podporu expanzie juhokórejskej spoločnosti.

Podobne vláda zaradila aj pozemky závodu SK Innovation v Iváncse do špeciálnej hospodárskej zóny, čo negatívne ovplyvnilo aj susedný Dunaújváros. Tieto kroky spôsobili, že samosprávy prišli o možnosť ovplyvňovať rozhodnutia týkajúce sa ich vlastného územia. Napriek tomu, že obyvatelia znášajú všetky negatívne dôsledky prítomnosti tovární, miestne samosprávy nemajú žiadny prínos z ich priemyselných daní.

Štátne orgány nedokážu kontrolovať batériový priemysel

Maďarský systém štátneho dohľadu nielenže nie je schopný predchádzať znečisteniu, haváriám a kontrolovať emisie, ale v mnohých prípadoch sa zdá, akoby jeho cieľom bolo práve tieto problémy zakrývať. Akoby úlohou systému bolo chrániť znečisťovateľov pred verejnosťou a občianskymi organizáciami, hoci zákony jasne stanovujú, že prioritou má byť ochrana životného prostredia a zdravia obyvateľov.

Pretože neexistuje jednotná európska regulácia, viaceré fabriky fungovali – alebo stále fungujú – bez riadneho povolenia na využívanie životného prostredia. Navyše, podľa ekologických organizácií dochádzalo aj k manipulácii s emisnými údajmi – a to aj zo strany úradov.

V ideálnom svete by boli environmentálne úrady najdôležitejšími spojencami ekologických hnutí – vzájomne by pracovali na ochrane spoločných hodnôt. V Maďarsku sú však úrady, ktoré podliehajú priamemu politickému riadeniu, často v pozícii nepriateľa voči tým, ktorí bojujú za čisté a zdravé prostredie – či už ide o zelené organizácie, alebo miestnych obyvateľov.

Greenpeace a jeho partneri opakovane zažívajú, že oznámené prípady znečistenia úrady (vrátane príslušných vládnych úradov, vodohospodárskych orgánov a krízového riadenia) nedokážu adekvátne vyšetriť:

• Dodnes neexistuje vysvetlenie, ako sa v roku 2022 dostala látka NMP (N-metyl-pyrolidón), klasifikovaná ako potenciálne škodlivá pre plod, do podzemných vôd v Göde.
  
• Rovnako nie je jasné, ako sa vo februári 2024 táto látka objavila v komunálnych odpadových vodách vyliatych na poľnohospodársku pôdu v bezprostrednej blízkosti závodu Samsung SDI – s nameranou koncentráciou 200 mikrogramov na liter.
  
• Doteraz nebolo dôkladne vysvetlené, prečo z batériového závodu v Göde uniklo za jediný rok viac než 80 ton tejto chemikálie.
  
• Medzi rokmi 2020 a 2022 bolo opakovane nariadené zastavenie prevádzky častí závodu, ktoré vypúšťali čierny prach. Úrady síce udelili celkovo 13 pokút za nelegálnu činnosť, a opakovane upozorňovali, že môžu nariadiť úplné zastavenie prevádzky – no nikdy k tomu skutočne nepristúpili.

Firmy s pokutami často vopred rátajú

Zdá sa, že niektoré spoločnosti s pokutami jednoducho vopred kalkulujú ako s nákladovou položkou podnikania. Spoločnosť Samsung v Göde prvýkrát pokutovali už v marci 2018 za porušenie predpisov v oblasti požiarnej ochrany a priemyselnej bezpečnosti. V nasledujúcich mesiacoch nasledovala séria ďalších podobných sankcií.

Ku všetkým týmto údajom sa dostala Zsuzsa Bodnár, investigatívna novinárka portálu Átlátszó a zároveň vedúca občianskeho združenia Göd-ÉRT, prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z dokumentov, ktoré boli zverejnené minulý rok, vyplýva, že od roku 2018 firme šesťkrát uložili pokutu z dôvodu porušenia predpisov priemyselnej bezpečnosti a jedenásťkrát za nedodržanie protipožiarnych opatrení.

Chýbajúce jednotné predpisy EÚ pre emisie z akumulátorových fabrík

V súčasnosti neexistuje jednotná európska regulácia týkajúca sa výroby batérií. Do leta 2024 nebola výroba akumulátorov ani súčasťou európskej Smernice o priemyselných emisiách (IED). Slovensko síce ešte takéto opatrenia neprijalo, no Maďarsko — aj pod tlakom neustálych protestov verejnosti a občianskych združení — predbehlo európsku legislatívu. V lete 2024 maďarská vláda zverejnila novelu nariadenia, podľa ktorej sa akákoľvek nová žiadosť o povolenie na výrobu batérií (vrátane jednotlivých komponentov ako katódy, anódy, elektrolyty či separátorové fólie), ako aj predspracovanie a recyklácia ich odpadu, automaticky považuje za činnosť podliehajúcu posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

Po legislatívnych zmenách EÚ bude výroba batériových článkov s kapacitou nad 15 ton ročne podliehať Smernici o priemyselných emisiách. Členské štáty budú mať do 1. júla 2026 povinnosť transponovať túto smernicu do svojho vnútroštátneho práva. Avšak spracovanie tzv. referenčného dokumentu o najlepšie dostupnej technológii (BREF) – ktorý bude obsahovať konkrétne prípustné technológie a emisné limity – môže trvať až štyri roky. Kým takýto dokument nebude existovať, bude len na národných orgánoch, ako presne a prísne určia povolené limity pre jednotlivé fabriky, a to len v rámci všeobecného európskeho rámca.

Po tom, čo sa ukázalo, že v roku 2021 uniklo z továrne Samsung SDI v Göde do ovzdušia až 81 ton rozpúšťadla NMP (čo predstavuje 75-násobok dnes platného limitu z roku 2024), pristúpilo Maďarsko k sprísneniu národných emisných limitov. Nové hodnoty boli zavedené pre NMP a pre látky ako NMC (zlúčeniny niklu, mangánu a kobaltu – hlavné zložky katód). Konkrétne:

• Noví investori musia tieto prísnejšie limity dodržiavať okamžite,
• Existujúce prevádzky v Maďarsku ich budú musieť dodržiavať od januára 2028,
• Závody vo fáze povoľovania ich budú musieť rešpektovať od roku 2027.

Limity sa sprísnili nasledovne: pre mangán na jednu pätinu pôvodnej hodnoty, pre nikel a kobalt na polovicu. Limit pre NMP sa znížil na 1 mg/m³, pričom dovtedy sa pohyboval medzi 2 mg/m³ a 150 mg/m³, v závislosti od výkladu existujúcich predpisov.

Výstavba akumulátorových fabrík výmenou za cennú poľnohospodársku pôdu

Plánovaná výstavba akumulátorovej fabriky len pár kilometrov od Debrecínu vyvolala medzi miestnymi obyvateľmi vlnu protestov. Dôvodom je skutočnosť, že na túto investíciu chcú “využiť” približne 220 hektárov hodnotnej ornej pôdy. Miestnych však o projekte informovali až po dokončení plánov, a na ich názor sa začali pýtať až vtedy, keď už bola dohoda medzi štátom a čínskou spoločnosťou CATL uzavretá.

Pôda v okolí Debrecínu je súčasťou hajdúságskych sprašových území a patrí medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v Maďarsku. V čase, keď sa zabezpečenie miestnych zdrojov potravín stáva strategickou prioritou naprieč celou Európou, pôsobí rozhodnutie zlikvidovať takéto územie kvôli priemyselnej investícii ako nepremyslené a nezodpovedné. Maďarsko má jednu z najvzácnejších prírodných hodnôt – mimoriadne úrodnú pôdu. Ak by sa ňou zodpovedne hospodárilo, dokázala by uživiť celú populáciu krajiny a ešte by ostal prebytok na vývoz. Namiesto toho sa čoraz väčšie množstvo ornej pôdy obetuje v prospech priemyselných projektov.

Okrem straty poľnohospodárskej pôdy sa obyvatelia obávajú aj nárastu dopravnej záťaže, ktorá môže negatívne ovplyvniť kvalitu života a bezpečnosť v regióne. Denný pohyb stoviek kamiónov obsluhujúcich továreň navyše zhorší kvalitu ovzdušia v oblasti.

Rozhorčenie miestnych je úplne opodstatnené. Nemožno len tak prehliadať prípady, keď rozsiahle investície znižujú kvalitu života obyvateľstva a ohrozujú prírodné či environmentálne hodnoty. Každý väčší projekt – najmä ak ide o akumulátorové továrne – by mal byť povolený výhradne ako brownfieldová investícia, teda na území, ktoré už predtým slúžilo na priemyselné, vojenské alebo obchodné účely, často aj s existujúcou environmentálnou záťažou.

Zdá sa však, že vláda tieto zásady pri povoľovaní batériových fabrík sústavne ignoruje. Debrecínsky závod nie je jediný prípad – továreň iváncsai rovnako postavili ako greenfieldovú investíciu a od chvíle, keď v Göde postavili továreň spoločnosti Samsung SDI, tamojšie obyvateľstvo trpí nadmernou dopravou, hlukom a občas neznesiteľným zápachom, ktorý sa šíri z okolia továrne.

Tento vývoj je možný aj preto, že v Maďarsku sa rozmohla škodlivá prax označovania veľkých projektov za „strategické investície“, čo vláde umožňuje zjednodušiť povoľovacie procesy jediným podpisom – často bez ohľadu na potreby miestnych obyvateľov alebo environmentálne hľadiská.

Obrovské nároky na vodu pri investíciách v suchom a suchom počasím sužovanom Maďarsku

Veľká spotreba vody už postavených a tiež plánovaných tovární na výrobu batérií je v Maďarsku, ktoré čoraz viac trápia suchá a dramatické klimatické výkyvy mimoriadne znepokojujúca. Keď vláda a rozhodujúce orgány nebudú venovať významnú časť štátnych a verejných financií na okamžité riešenie týchto problémov, do roku 2070 sa dve tretiny krajiny môžu premeniť na suchú step, kde si nielenže nebudeme vedieť sami zabezpečiť potraviny, ale dané územia budú len obmedzene využiteľné aj na pastvu.

Ak sa chceme tejto katastrofe vyhnúť, treba aby sa o každej kvapke vody na území krajiny rozhodovalo s veľkou zodpovednosťou a predvídavosťou. Existujúce zdroje by sa mali využiť na udržanie vôd, ktoré do Maďarska pritekajú. Vody z hlbších vrstiev pôdy, ktoré sú ohrozené vysychaním, by sa mali považovať za núdzovú rezervu pitnej vody pre budúce potreby obyvateľstva a nemali by sa obetovať neuváženým investíciám, ktoré sľubujú len krátkodobé riešenia.

Len v prípade továrne na batérie, ktorá sa stavia v Debrecíne, môže podľa odbornej štúdie spotreba vody v tamojšom priemyselnom parku dosiahnuť až 60-tisíc kubických metrov denne. Toto číslo samo o sebe presahuje celkovú spotrebu vody v meste. Hoci environmentálna hodnotiaca správa tvrdí, že to nepredstavuje problém, faktom je, že mesto a jeho okolie trpia čoraz väčšími suchami už roky. Zvýšená spotreba vody môže spôsobiť vysušovanie povrchu, čo by malo byť predmetom dôkladného skúmania v hodnotení vplyvov na životné prostredie.

Debrecín nemá významnú rieku, z ktorej by mohol zabezpečiť zásobovanie, a veľká časť vody využitej v závode sa stratí vo forme výparov do ovzdušia. Zodpovední by teda mali pracovať na ochrane vodných zásob krajiny, namiesto toho však v čase klimatickej a ekologickej krízy realizujú investície s vysokou spotrebou vody. V prípade takto náročného projektu na spotrebu vody by malo byť základnou požiadavkou, aby sa ešte pred výberom lokality brali do úvahy dlhodobé dôsledky klimatickej krízy na vodné hospodárstvo.

Továrne s vysokou spotrebou energie v čase energetickej krízy

Keďže výroba batérií je mimoriadne energeticky náročná činnosť, je nevyhnutné preskúmať, či je Maďarsko vôbec schopné zabezpečiť potrebnú energiu pre tieto závody. Podľa údajov vlády sa má výrobná kapacita zvýšiť až takmer desaťnásobne – ročná kapacita výroby batérií by mohla do roku 2030 dosiahnuť až 250 GWh. Takáto úroveň výroby by si vyžadovala celkovú ročnú spotrebu energie na úrovni 15–16 TWh, čo zodpovedá približne celoročnej produkcii jadrovej elektrárne v Paksi.

Nie je známe, ako by sa táto spotreba rozdelila medzi teplo a elektrickú energiu, ale predpokladá sa, že teplo by sa zabezpečovalo najmä zo zemného plynu.

Takýto obrovský dopyt po energii však nezohľadňuje žiadny z aktuálne platných strategických energetických dokumentov. Nie je preto jasné, ako maďarská vláda plánuje zabezpečiť dodávku energie pre tieto prevádzky, ani to, do akej miery by činnosť tovární zvýšila celkové emisie oxidu uhličitého v krajine.

Zdá sa, že plány na výstavbu tovární na batérie neboli dôkladne premyslené ani z hľadiska energetickej politiky, ani z pohľadu potrieb elektrizačnej sústavy. Predstava, že energetické potreby týchto tovární by sa mali pokrývať výlučne solárnou energiou, pôsobí skôr ako núdzové improvizovanie než ako reálne riešenie. Obzvlášť v situácii, keď vládne opatrenia prakticky pozastavili rozvojové projekty v oblasti solárnej energie – či už ide o komerčné elektrárne, domácnosti alebo priemyselné odvetvia.

Uprostred klimatickej a energetickej krízy, ktorá postihuje Európu, by bolo prirodzene potrebné pristupovať k takýmto plánom s maximálnou rozvahou a odbornosťou – a to najmä pri rozvoji tak energeticky náročného odvetvia, akým je výroba batérií. Vzhľadom na absenciu realistických a udržateľných plánov však hrozí, že v prípade realizácie týchto rozsiahlych investícií do výroby batérií povedú tieto k výraznému nárastu domácej spotreby energie, zvýšeniu energetickej závislosti a tiež k nárastu emisií škodlivých látok – či už na domácej alebo zahraničnej úrovni.

Nebezpečné a jedovaté látky v okolí tovární

V prípade tovární na batérie je potrebné brať do úvahy environmentálne a prírodné riziká nielen počas ich plánovania a výstavby, ale aj počas celej doby ich prevádzky. Pri výrobe batérií sa totiž používa množstvo nebezpečných a toxických chemikálií, ktoré v prípade úniku do životného prostredia môžu poškodiť ekosystémy, ohroziť živočíchy, ako aj ľudské zdravie. Toto riziko je pritom trvalé počas celej prevádzky továrne.

Jednou z takýchto látok je NMP (N-metyl-2-pyrolidón), ktorá má potenciálne teratogénne účinky (môže poškodzovať plod) a je klasifikovaná ako látka poškodzujúca reprodukčné schopnosti. V Európskej únii je preto jej použitie prísne obmedzené a podlieha zvláštnym regulačným podmienkam.

Civilné organizácie financovali nezávislé testy v okolí závodu spoločnosti Samsung v meste Göd, kde sa táto látka zistila v podzemných vodách. Tento nález vyvolal vážne obavy týkajúce sa kontroly a bezpečnosti chemického hospodárenia v podobných zariadeniach.

Átlátszó ešte v roku 2022 podalo žalobu s cieľom získať prístup k údajom z vodného monitoringu týkajúcim sa gödskej továrne na batérie, ktoré mali byť utajené na desať rokov. Výsledkom súdneho procesu bolo, že organizácia požadované dokumenty získala.

Zverejnené informácie ukázali, že od roku 2016 sa z monitorovacej studne nachádzajúcej sa v areáli továrne neodobrala ani jedna vzorka vody, a navyše studňu v roku 2018 zasypali. Ide o závažné zlyhanie maďarských úradov, pretože pri kontrole podzemných vôd sa vôbec nesledujú nebezpečné látky, ktoré sa pri výrobe batérií používajú.

Medzitým však nezávislá analýza odhalila prítomnosť látky NMP, používanej pri výrobe batérií vrátane tej v gödskej továrni, v studniach nachádzajúcich sa v blízkosti fabriky. Tento nález ešte viac ukazuje potrebu prísnejšieho dohľadu a transparentného monitoringu v podobných priemyselných zónach.

Rizikovými látkami používanými pri výrobe batérií sú aj zlúčeniny lítia, ktoré škodia ľudskému zdraviu, aj životnému prostrediu. Napríklad často využívaný lítium-hexafluorofosfát je toxický, spôsobuje popáleniny pri kontakte s pokožkou alebo očami, a dlhodobé vystavenie tejto látke môže poškodiť vnútorné orgány.

Viaceré organické rozpúšťadlá používané v elektrolytoch lítium-iónových batérií môžu byť rovnako zdraviu škodlivé – napríklad etylénkarbonát, dimetylkarbonát, propylénkarbonát, 1,2-dimetoxyetán, butyrolaktón či tetrahydrofurán. Posledne menovaný je podľa klasifikácie EÚ extrémne horľavý, spôsobuje závažné podráždenie očí, je pravdepodobne karcinogénny a jeho výpary dráždia dýchacie cesty.

V tejto súvislosti sa logicky vynára otázka: Aká je záruka, že plánovaná fabrika v Debrecíne bude dodržiavať všetky predpisy priemyselnej bezpečnosti? Mimoriadne dôležité je, aby podniky striktne dodržiavali platné pravidlá, a tým minimalizovali riziko únikov nebezpečných látok nad povolené limity. Ďalšie riziko predstavuje preprava týchto látok po cestách – v prípade dopravnej nehody môže dôjsť k úniku toxických látok do prostredia.

Dodržiavanie týchto pravidiel je zodpovednosťou kontrolných orgánov. Ak by došlo k znečisteniu nad zákonom stanovené limity, úrad musí v spolupráci s fabrikou, za účasti verejnosti a miestnych obyvateľov, vykonať rýchle vyšetrovanie a v prípade potreby spustiť proces sanácie zasiahnutej oblasti.

Skúsenosti z posledných rokov a desaťročí však ukazujú, že maďarské úrady nie sú schopné zamedziť ekologickým haváriám ani zabezpečiť nápravu už vzniknutého znečistenia (napr. závod na Illatos út, plynáreň v Óbude). Nedokázali tiež zabrániť priemyselným nehodám, ako to ukázala napríklad katastrofa v Kolontári. Ani v prípade Samsungovej továrne v Gödi neprebehlo vyšetrenie výskytu NMP, a to ani po tom, ako jeho prítomnosť potvrdili nezávislé merania financované občianskymi iniciatívami. Úrady navyše nedokázali vynútiť dodržiavanie protipožiarnych a bezpečnostných predpisov vo fabrike po celé roky.

Ako sa môžu miestni obyvatelia zapojiť do procesu?

Obyvateľom, v ktorých blízkosti sa plánuje výstavba batériového závodu, odporúčame, aby sa zapojili do povoľovacieho procesu už v jeho počiatočnej fáze, ak je to možné.

Ak nie sú informácie verejne dostupné, mali by si dokumenty súvisiace s povoľovacím konaním vyžiadať prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácií verejného záujmu.

Odporúčame tiež nadviazať kontakt s miestnou samosprávou a osloviť aj firmu, ktorá plánuje závod prevádzkovať – najmä v prípade, že úrady odmietajú poskytnúť požadované informácie s odvolaním sa na „prioritnú štátnu investíciu“ a zároveň neumožňujú miestnym obyvateľom zapojiť sa do rozhodovania.

Je rozumné za pomoci miestnej občianskej organizácie preskúmať potrebu vody a energie plánovaného závodu, ako aj jeho potenciálne emisie a rozsah vplyvu na okolie.

Dobrou iniciatívou je aj vytvorenie miestneho občianskeho združenia alebo občianskej iniciatívy, ktoré vytvorí platformu na to, aby sa miestni obyvatelia mohli spojiť a spoločne protestovať proti možným negatívnym vplyvom batériového závodu.

Okrem toho môže výrazne pomôcť aj spustenie petície a informovanie médií o danej situácii.

© Dörgő Zsuzsi / Greenpeace

Postoj Greenpeace k továrňam na batérie v Maďarsku 

Aj keď je potrebné rozvíjať elektromobilitu, domáce zdroje nedokážu pokryť počet tovární na výrobu batérií, ktoré plánuje vláda. Časový rámec, rozsah očakávaných investícií a celkové sociálne a environmentálne vplyvy sú také, že environmentálne a sociálne vplyvy plánovaných závodov by sa mali posudzovať skôr v kontexte strategického environmentálneho hodnotenia než jednotlivo. Malo by sa vypočítať, do akej miery toľko nových elektrární ohrozí naše vodné zdroje a energetickú bezpečnosť, pričom by sa mali zohľadniť dlhodobé účinky klimatických zmien. Pri umiestňovaní nových priemyselných závodov by sa mali zohľadniť aj trendy a dôsledky klimatickej a ekologickej krízy v nasledujúcich 20 až 30 rokoch.

Továrne na batérie spotrebúvajú obrovské množstvo energie, ale existujúce dokumenty energetickej stratégie to nezohľadňujú. Uprostred energetickej krízy v Európe, ktorá sprevádza klimatickú krízu, by si plány na rozvoj takéhoto energeticky náročného priemyslu vyžadovali veľa premýšľania. Pri absencii realistických plánov sa obávame, že ak sa postavia továrne na batérie, povedie to k zvýšeniu spotreby konvenčných fosílnych palív doma alebo v zahraničí a k zvýšeniu emisií škodlivých pre klímu a energetickej závislosti Maďarska.

Je neprípustné, aby vláda klasifikovala projekty ako prioritné strategické investície, čím sa uľahčuje proces udeľovania povolení, alebo sa skracuje proces udeľovania environmentálnych povolení a sťažilo by sa vedecky podložené a nezávislé posudzovanie vplyvov. Okrem toho je pred prijatím rozhodnutia nevyhnutné zapojiť miestne obyvateľstvo a miestne mimovládne organizácie. Bez podpory obyvateľov nemožno prijať žiadne zmysluplné rozhodnutie o investíciách takéhoto rozsahu.

Namiesto investícií na “zelenej lúke” a ničenia našej cennej pôdy by sa v našej krajine mali povoliť investície na “brownfieldoch”. V krajine je veľa kontaminovaných oblastí, ktoré zostali z minulosti a čakajú na vyčistenie a priemyselné využitie. Navrhujeme, aby sa závody na výrobu batérií mohli stavať len na takýchto plochách ďaleko od obývaných plôch.

Už roky hovoríme, že bez nezávislého ministerstva životného prostredia a silných, nezávislých orgánov ochrany životného prostredia nie je možné primerane riešiť ochranu životného prostredia a prírody, a to ani pri rozhodovaní, ani pri presadzovaní konkrétnych opatrení. Orgány v posledných rokoch v mnohých prípadoch – často práve vo fabrikách na výrobu batérií – zlyhali pri prevencii znečisťovania a pri presadzovaní rôznych predpisov. Domáce orgány by preto mali venovať osobitnú pozornosť fabrikám na výrobu batérií. Pravidelne by sa mali monitorovať ich emisie znečisťujúcich látok, ochrana pred požiarmi a výbuchmi a zdravotné a bezpečnostné normy.

Pokiaľ Maďarsko nebude v plnej miere presadzovať zásadu „znečisťovateľ platí“ a pokiaľ nebude zaručená environmentálna zodpovednosť, budú takéto továrne, ktoré používajú nebezpečné látky, predstavovať ešte väčšie riziko pre verejnosť.

Je neprijateľné, aby taký ambiciózny program, akým je Národná stratégia pre batériový priemysel do roku 2030, nebol v súlade s ostatnými národnými stratégiami a cieľmi. Dlhodobé a krátkodobé environmentálne a prírodné riziká týchto obrovských nových investícií nie sú známe.  Ani nevieme, do akej miery ohrozujú naše prírodné zdroje a energetickú bezpečnosť.

Keď sa tak intenzívne investuje do jednej technológie v jednom odvetví a stavia sa na nej budúcnosť maďarského hospodárstva, predstavuje to na základe súčasných trendov vnútroštátne a hospodárske riziká. Platí to najmä preto, že čoraz sľubnejší výskum prináša správy o účinnejších a čistejších batériových technológiách. Inými slovami, je celkom možné, že o niekoľko rokov budú lítiové batérie, ktoré sa v súčasnosti používajú a vyrábajú alebo budú vyrábať v Maďarsku, zastarané.

Na európskej úrovni by sa mali stanoviť environmentálne limitné hodnoty (podzemná voda, povrchová voda) pre nebezpečné látky používané pri výrobe batérií a tieto látky by sa mali zohľadniť aj pri klasifikácii nebezpečných zariadení podľa smernice Seveso. V súčasnosti sa smernica Seveso nevzťahuje na niektoré vysoko rizikové látky používané v batériovom priemysle (napríklad NMP) a neboli pre ne stanovené žiadne hraničné hodnoty. Z tohto dôvodu sa niektoré továrne zapojené do výroby batérií nepovažujú za nebezpečné. Ak sú „nebezpečné látky“ látkami vzbudzujúcimi veľké obavy (SVHC) alebo potenciálnymi SVHC podľa nariadenia REACH, právnych predpisov EÚ o chemických látkach, mali by sa nahradiť bezpečnejšími alternatívami, a nie stanovovať limitné hodnoty, ktoré sa v praxi často nedodržiavajú.

Kým nebudú k dispozícii záväzné pravidlá BAT/BREF pre batériový priemysel, v ktorých budú špecifikované technológie a emitenti, musia vnútroštátne orgány zabezpečiť, aby sa do Maďarska nedostali skutočne zastarané znečisťujúce technológie.

Potrebujeme aby verejnosť a profesijné organizácie mohli dôverovať kompetentným a preto potrebujeme úplnú transparentnosť v súlade s vnútroštátnymi zásadami, zásadami EÚ a medzinárodnými dohovormi. Je neprípustné, aby obyvatelia nevedeli, s akými toxickými látkami sa pracuje aj 100 metrov od ich obydlí a že im môžu byť ich pôsobeniu pravidelne vystavovaní. Mali by byť známe materiály, ktoré sa používajú, emisie aj cesta odpadu z batérií (odpad z výroby a šrot). Je neprijateľné, aby sa s odpadom z batérií, ktorý obsahuje mnohé nebezpečné látky, v našej krajine naďalej zaobchádzalo ako s odpadom, ktorý nie je nebezpečný.

S týmto stanoviskom sa plne stotožňuje aj Greenpeace Slovensko pokiaľ ide o výstavbu baterkárne v Šuranoch.