Slovensko by v prípade vojenského konfliktu malo vážne problémy ochrániť svoj energetický systém. Naznačuje to najnovšia analýza, ktorú zverejnila organizácia Greenpeace Slovensko na základe konkrétnych skúseností z Ukrajiny. Tie ukazujú, že veľa rozptýlených menších zdrojov energie sú pre celý energetický systém a bezpečnosť krajiny kľúčové. Greenpeace zároveň žiada, aby sa debata o decentralizovanej energetike stala súčasťou debaty o bezpečnostnej stratégii krajiny. 

Nová analýza „Rozptýlené zdroje ťažšie zasiahnuť“, ktorú zverejnila organizácia Greenpeace Slovensko, upozorňuje, že energetický systém postavený na niekoľkých veľkých elektrárňach môže byť v čase vojny alebo hybridných útokov výrazne zraniteľnejší ako systém založený na tisícoch menších zdrojov.

„Ukrajina sa stala najväčším reálnym testom energetickej bezpečnosti v Európe za posledné desaťročia. Z jej skúseností vyplýva, že veľké elektrárne, rozvodne a prenosové uzly sa stávajú prioritnými cieľmi útokov. Ak je výkon sústredený do niekoľkých lokalít, jediný úspešný zásah môže mať celoštátne dôsledky, ako napríklad poškodenie prenosovej siete, prerušené dodávky elektriny pre obyvateľov alebo dlhotrvajúce blackouty,“ uviedla koordinátorka energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová. 

Podľa dostupných údajov Ukrajina od začiatku ruskej invázie stratila približne dve tretiny výkonu svojho energetického systému a prišla o takmer 90 % kapacity konvenčných elektrární. Najväčšie škody utrpeli veľké uhoľné, plynové a tepelné elektrárne, ako aj vysokonapäťová prenosová infraštruktúra, pričom ich obnova trvá roky, komponenty sú špecifické, v čase vojny ťažšie dostupné a drahé. Obnovu často komplikujú opakované útoky.

Organizácia upozorňuje, že Slovensko dnes zostáva závislé od vysoko centralizovaného modelu výroby elektriny, krokmi vlády zvyšuje svoju závislosť od plynu a plánuje výstavbu ďalšieho veľkého jadrového zdroja. Vláda tiež podľa Greenpeace aktívne bráni rozvoju obnoviteľných zdrojov energie. Debata by sa preto mala rozšíriť aj o otázku národnej bezpečnosti a odolnosti štátu voči vojenským či hybridným hrozbám.

„Energetika už nie je len otázkou cien a emisií. Stala sa otázkou bezpečnosti štátu. Každú investíciu do nových zdrojov by mal štát posudzovať aj podľa toho, aké riziko predstavuje koncentrácia výkonu v prípade krízovej alebo vojenskej situácie. Skúsenosti z Ukrajiny ukazujú, že na decentralizovaný systém založený na mnohých menších obnoviteľných zdrojoch sa nielenže ťažšie útočí, ale aj v prípade čiastočného zničenia predstavuje menšiu hrozbu pre energetickú bezpečnosť krajiny a ľahšie a rýchlejšie sa obnovuje,“ uviedla Dorota Osvaldová. 

Analýza zároveň poukazuje na to, že práve počas vojny zaznamenala Ukrajina výrazný rozvoj decentralizovanej fotovoltiky. Solárne zdroje rozmiestnené na tisícoch budov, doplnené o batériové úložiská sa ukázali ako podstatne odolnejšie voči útokom než veľké elektrárne a umožnili rýchlejšie obnovovať výrobu elektriny aj fungovanie kritickej infraštruktúry.

Greenpeace Slovensko preto vyzýva, aby sa súčasťou energetickej stratégie Slovenska stala väčšia podpora decentralizovaných obnoviteľných zdrojov, batériových úložísk, energetickej efektívnosti a následnej vyššej schopnosti nemocníc, vodární či ďalších kľúčových objektov fungovať aj pri výpadkoch centrálnej siete.

„Poučenie z Ukrajiny je jednoduché: systém založený na tisícoch zdrojov je podstatne ťažšie vyradiť z prevádzky než systém postavený na niekoľkých veľkých objektoch. To je dnes otázka národnej bezpečnosti,“ uzavrela Dorota Osvaldová. 

Link na celý report v slovenčine nájdete tu: