V rokoch 1995 až 2018, teda v období, za ktoré sú k dispozícii celoeurópske porovnateľné údaje, investovalo Slovensko do rozvoja ciest 10 miliárd eur a do železníc 4,4 miliardy eur. To predstavuje 2-krát viac investícií do cestnej infraštruktúry než do železničnej. Vyplýva to z najnovšej štúdie, ktorú pre Greenpeace v strednej a východnej Európe vypracoval Wuppertalský inštitút a T3 Transportation Think Tank. Negatívny trend v kontexte klimatickej krízy možno podľa štúdie pozorovať v celej Európe, ktorá namiesto udržateľnej verejnej dopravy stimuluje súkromnú dopravu poháňanú fosílnymi palivami.
Európske cesty a diaľnice sa stavajú, železničné trate a stanice sa rušia. Najnovšia štúdia, ktorú zverejnila organizácia Greenpeace, poukazuje na nerovnomerné financovanie dopravy zo strany európskych vlád. Dĺžka európskych diaľnic sa od roku 1995 zvýšila o 60 %, teda o viac ako 30 000 kilometrov. Zároveň sa však celková európska železničná sieť od roku 1995 zmenšila o 6,5 % – alebo o 15 650 km. Krajiny EÚ 27-ky, Nórsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo investovali od roku 1995 do rozširovania a rekonštrukcie ciest v priemere o 66 % viac ako do železníc. Koordinátor kampane Mobilita pre všetkých Herwig Schuster z Greenpeace upozorňuje, že v čase klimatickej krízy musíme prestať dotovať cestnú dopravu.
“Ak má mať Európa udržateľnú a spravodlivú budúcnosť, vlády a EÚ musia prestať zatvárať regionálne železničné trate a stanice, znovu otvoriť nevyužívanú železničnú infraštruktúru a presunúť masívne financovanie cestnej a leteckej dopravy na železničnú. Len tak zabezpečíme zníženie emisií skleníkových plynov a rovnaký prístup k udržateľnej mobilite pre všetkých. Európa by už naozaj mala prestať uprednostňovať automobily,“ dodal.
Slovensko investovalo v rokoch 1995 až 2018 do rozvoja ciest 10 miliárd eur a do železníc len 4,8 miliárd eur. Od roku 2014 do roku 2018 sa navyše, v rozpore s európskym trendom, pomer investícií do ciest a pomer investícií do železníc dokonca zhoršil. Investície do ciest boli takmer štyrikrát vyššie ako investície do železníc. Slovenská diaľničná sieť sa od roku 1995 rozrástla zo 198 na 521 kilometrov, čo predstavuje nárast o 163 %. Uzavreli sa dve železničné trate v dĺžke 37 kilometrov, čo je v porovnaní s inými európskymi krajinami pomerne nízke číslo. Na druhej strane Slovensko zrušilo 222 železničných staníc, väčšinu z nich na tratiach, ktoré sú stále v prevádzke. Tento úbytok železničných staníc je druhý najvyšší v prepočte na obyvateľa zo všetkých analyzovaných krajín.
Hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová dodáva, že doprava zostáva jediným sektorom v EÚ, ktorý neprispel k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Podľa nej sa na rozdiel od iných odvetví emisie z dopravy v období rokov 1995 až 2019 v Európe v skutočnosti zvýšili o 15 %, a to najmä v dôsledku vozidiel spaľujúcich ropu:
“O nič lepšie na tom nie sme ani na Slovensku, kde sa od roku 1990 podiel dopravy na celkových emisiách strojnásobil. Priemerná cesta vlakom v Európe pritom produkuje o 77 % menej emisií skleníkových plynov ako cesta autom na osobokilometer. Z údajov vyplýva, že hustá a dobre rozvinutá železničná sieť je kľúčom k tomu, aby bola verejná doprava dostupná a atraktívna pre ľudí, čo následne povedie k zníženiu emisií skleníkových plynov.”
Greenpeace vyzýva politikov, aby presunuli priority financovania z ciest na železnice a zabezpečili tak zníženie emisií či udržiavanie lepšej železničnej infraštruktúry a ďalšie finančné prostriedky smerovali na cenovo dostupné „klimatické lístky“ na vlaky a verejnú dopravu v rámci Európy. Vlády by mali podľa organizácie zvýšiť verejné financie určené na modernizáciu železničnej infraštruktúry tak, aby sa železnice stali dostupnou alternatívou k cestnej doprave, a to aj v cezhraničných, okrajových a vidieckych oblastiach.