Ceny energií po skončení “zastropovania” pôjdu hore, cestou však môže byť investícia do obnoviteľných zdrojov. Potvrdila to štúdia Greenpeace Slovensko, na ktorej spolupracovala s vedúcim Katedry obnoviteľných zdrojov z Technickej univerzity v Košiciach Petrom Taušom. Tá ukazuje, že pri správne zvolenej kombinácii obnoviteľných zdrojov môžu mať energetické spoločenstvá návratnosť od šesť do desať rokov a obyvateľom panelákov dokážu ročne ušetriť tisícky eur. 

Štúdia s názvom “Zelená energia pre každé poschodie: Energetické spoločenstvá v bytových domoch a finančná návratnosť” ukazuje tri najzaujímavejšie kombinácie obnoviteľných zdrojov pre modelový 4-podlažný bytový dom so 16-timi bytmi. 

Keby si jeho obyvatelia nainštalovali fotovoltické panely s výkonom len 12 kWp, na základe investície 12 240 EUR môžu ročne ušetriť 2 116 EUR a investícia sa im vráti do necelých 6 rokov. V prípade skupiny vlastníkov bytov možno hovoriť o relatívne malej investícii s rýchlou návratnosťou. Ak by obyvatelia paneláku skombinovali fotovoltické panely s batériou, mohli by nainštalovať väčší výkon až na úrovni 32 kWp, čo by síce predstavovalo investíciu 47 440 EUR, no ročnú úsporu až 4 640 EUR, a návratnosť približne 10 rokov rokov. Ak by sa namiesto batérie rozhodli nainštalovať bojler na predohrev vody, stálo by ich to 53 340 EUR a dokázali by ušetriť až 4 930 EUR ročne. Investícia by sa im vrátila o necelých 11 rokov. 

“Na Slovensku máme voľných zhruba 110-tisíc panelákových striech. Naša štúdia ukazuje, že energetické spoločenstvá, ktoré ešte stále mnoho Slovákov nepozná, môžu ušetriť domácnostiam v panelákoch tisícky eur ročne za pomerne krátky čas,” uviedla koordinátorka kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová. 

Ak majú bytové domy vlastnú kotolňu a nie sú napojené na systém centrálneho zásobovania teplom (CZT), môžu skombinovať fotovoltické panely s výkonom 40 kWp a tepelné čerpadlo 48 kW. Museli by spoločne síce investovať vyššiu sumu peňazí (109 200 EUR), ale ročne by dokázali ušetriť od 13 do 30-tisíc EUR pri návratnosti 4-8 rokov podľa cien tepla. 

Potreba ušetriť za energie sa bude podľa Doroty Osvaldovej zvyšovať po skončení zastropovania cien energií ku koncu tohto roka, ktoré oznámila ministerka hospodárstva Denisa Saková. Energopomoc by sa po novom mala týkať najmä tých najzraniteľnejších skupín. Ohlásený koniec dotovania energií bude podľa Osvaldovej návratnosť týchto riešení ešte skracovať a úspora bude väčšia. Od roku 2022 Slovensko na priamu pomoc s energiami vyplatilo vyše štyri miliardy eur. Za túto čiastku mohol mať takmer každý druhý rodinný dom na Slovensku tepelné čerpadlo zdarma.

“V roku 2024 čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu takmer milión Sloveniek a Slovákov, čo je každý šiesty obyvateľ. Vláda musí tento problém riešiť a mala by ľuďom  zaistiť lacné energie. Preto by mala umožniť, aby si každá bytovka mohla dovoliť nainštalovať obnoviteľné zdroje a energiu vyrobenú z nich zdieľať prostredníctvom energetického spoločenstva. Peniaze na to sú. Z 12,6-miliardového eurofondového Programu Slovensko vláda doteraz vyčerpala iba 5,5 %. Napriek tomu sú energetické spoločenstvá vylúčené z mnohých dotačných programov ako napríklad Zelená domácnostiam,” uzavrela Dorota Osvaldová. 

Energetické spoločenstvá čelia v súčasnej legislatíve mnohým prekážkam. Greenpeace preto predstavil “Osem riešení pre lepšiu energetiku”, ktoré majú uľahčiť ich zakladanie a žiada od rezortu hospodárstva, aby ich zapracoval do pripravovaného návrhu zákona o energetike. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky Greenpeace zároveň od dnešného dňa spúšťajú informačnú kampaň, ktorou chcú obyvateľov panelákov vo viacerých slovenských mestách informovať o výhodách vzniku energetických spoločenstiev.  

POZNÁMKY: štúdiu vypracoval Greenpeace Slovensko spolu s vedúcim Katedry obnoviteľných zdrojov Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach Prof. Ing. Petrom Taušom, PhD. 

Link na štúdiu: https://act.gp/ES_bytovky_studia 

Link na Osem riešení pre lepšiu energetiku: https://act.gp/ES_poziadavky