Greenpeace Slovensko priniesol pred ministerstvo životného prostredia ľadovú sochu, ktorú nechal v dnešnej, 37-stupňovej horúčave na mieste roztopiť. Socha v životnej veľkosti znázorňovala ministra Tomáša Tarabu, ktorý v ruke držal tabuľku s nápisom “Klimatická kríza neexistuje”. Ochrancovia prírody kritizujú ministra za to, že svojou nečinnosťou v oblasti ochrany klímy nechráni pred extrémnymi horúčavami tých najzraniteľnejších – starých ľudí a deti.
Len za dva dni prvého prázdninového týždňa (30. 6. a 1. 7.) absolvovali záchranári ku kolapsovým stavom z tepla v dôsledku extrémnych horúčav na Slovensku až 170 výjazdov. Extrémne horúčavy najviac ohrozujú malé deti, starších ľudí, osoby s chronickými ochoreniami (napr. srdcovocievnymi, dýchacími), ľudí bez domova a osoby s obmedzenou mobilitou. Vysoké teploty negatívne vplývajú aj na duševné zdravie – môžu spôsobiť zvýšenie stresu a úzkosti, najmä zvýšenou produkciou “hormónu stresu” kortizolu. Koordinátorka kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová upozorňuje, že minister životného prostredia Tomáš Taraba nerobí nič preto, aby ochránil ľudí pred extrémnymi výkyvmi počasia a navyše aj podkopáva riešenia, ktoré prináša Európska únia. Práve preto sa rozhodli priniesť pred ministerstvo životného prostredia takmer 400-kilogramovú ľadovú sochu, ktorú v 37-stupňových horúčavách nechali na mieste roztopiť.
“Prišli sme odkázať ministrovi: nechceme sa tu roztopiť ako táto socha. Teplo, ktoré zažívame dnes, nie je bežným letným počasím – je jasným dôsledkom prehlbujúcej sa klimatickej krízy. Rozdiel medzi priemernou ročnou teplotou v roku 1965 a rokom 2024 je len v Bratislave 4,5 stupňa Celzia. Situácia je veľmi podobná vo všetkých monitorovaných oblastiach na Slovensku. Slovensko sa rapídne otepľuje a my sa tu nechceme roztopiť. Minister Taraba namiesto riešení túto krízu ignoruje a ešte k tomu aktívne podkopáva snahy EÚ o jej zmiernenie. Opakovane deklaroval podporu oslabeniu Zelenej dohody pre Európu – ambiciózneho plánu, ktorý má chrániť ľudí pred dôsledkami extrémneho počasia, akými sú aj tieto horúčavy. Ako minister zodpovedný za riešenie klimatickej krízy vedome brzdí kroky, ktoré by mohli zmierniť jej dôsledky. Zaplatia za to občania, ktorých záujmy údajne zastupuje.”
Minister by mal podľa nej začať brať klimatickú krízu konečne vážne.
“Potrebujeme urýchlene prijať dobrý klimatický zákon, spolu s odborníkmi vypracovať skutočne aktuálny a kvalitný plán adaptačných opatrení a v súčinnosti s ministerstvom hospodárstvapodporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov a odstrániť bariéry pre rozvoj energetických spoločenstiev,” dodala.
Minister by mal tiež venovať zvýšenú pozornosť aj lesom, ktoré slúžia ako zásobárne uhlíka a významne prispievajú k zachytávaniu emisií. Klimatickou krízou spôsobené extrémne horúčavy a sucho však znižujú ich odolnosť a zvyšujú náchylnosť voči škodcom, ako je napríklad lykožrút.
“Namiesto masívnej ťažby, ktorá prebieha v mnohých oblastiach Slovenska, by sa mal klásť dôraz na prírode blízky manažment (napr. zákaz holorubov, selektívne výruby stromov) a na druhovú obmenu lesov – nahradiť druhy citlivé na sucho (napr. smrek v nížinách) odolnejšími druhmi, ktoré lepšie zvládajú sucho a horúčavy,” uzavrela Dorota Osvaldová.
