„Spomaľme! Chceme žiť v zdravom a bezpečnom meste,” odkazujú organizácie Greenpeace Slovensko, Znepokojené matky a Cyklokoalícia, ktoré dnes ráno spoločne merali rýchlosť na nábreží v Bratislave. Poukázali tak na potrebu opatrení, ktoré spomalia automobilovú dopravu a zvýšia bezpečnosť na cestách. Na tento problém a tiež na absenciu dlhodobej vízie, poukazujú aj zahraniční experti v reporte o udržateľnej mobilite v Bratislave, ktorý dnes organizácie odovzdali námestníčke primátora, Lenke Antalovej Plavúchovej.
Dopravná situácia v Bratislave a na Slovensku patrí dlhodobo medzi najhoršie v Európskej únii. Hlavné mesto už roky trápi vysoká úmrtnosť chodcov, znečistené ovzdušie a zvyšujúci sa počet áut na cestách. Report o udržateľnej mobilite v Bratislave poukazuje na nedostatok vízie a ambícií mesta v oblasti udržateľnej mobility, upokojovania individuálnej automobilovej dopravy a zvyšovania bezpečnosti na cestách. Zároveň poskytuje súhrn odporúčaní, ktorými by sa Bratislava mohla inšpirovať od iných európskych miest.
„Návodom pre živé a zdravé mestá je odmietnutie obetovania obrovského množstva verejného priestoru osobným automobilom – ten je namiesto toho dizajnom ulice prerozdelený medzi ľudí spravodlivo. Väčšina ulíc v Bratislave je vhodná na realizáciu zón 30 s prvkami dopravného upokojovania rovnako, ako to vidíme v iných mestách, kde funguje doprava a život mesta oveľa lepšie. Týmto spôsobom sa pomerne rýchlo dá dosiahnuť zlepšenie bezpečnosti pre všetky obyvateľky a obyvateľov v krátkodobom horizonte. Samotné mesto si tieto ciele definovalo napríklad aj v Akčnom pláne rozvoja cyklistickej a pešej dopravy, ktorý sa ale zatiaľ nenapĺňa. Pritom stačí najmä odvaha a aj ulice v Bratislave sa môžu stať oveľa príjemnejším miestom pre život,” komentuje Kristína Griačová z občianskeho združenia Cyklokoalícia.
Na konkrétne problémy bezpečnosti poukázala aj ranná aktivita Znepokojených matiek, ktoré v spolupráci s Cyklokoalíciou a Greenpeace merali rýchlosť na Vajanského nábreží, kde je v rámci zóny 30 paradoxne povolená päťdesiat kilometrová rýchlosť. Cieľom bolo upozorniť vedenie hlavného mesta na potrebu zón 30 slúžiacich na spomalenie a zvýšenie bezpečnosti dopravy, najmä v centre mesta, okolí škôl a v blízkosti obytných zón. Na týchto miestach vodiči často porušujú predpísanú rýchlosť, čo ukázalo aj dnešné meranie, počas ktorého organizácie namerali najvyššiu rýchlosť až 92 km/h v centre mesta, ktoré by malo slúžiť najmä ľuďom, nie autám.
„Napriek tomu, že v Bratislave sa deje veľa pozitívnych zmien, stále nevidíme, že by primátor Vallo dával dostatočný dôraz na zastavenie nárastu automobilovej dopravy. Niektoré mestá dokázali pandémiu využiť na pozitívnu zmenu a verejný priestor začali meniť tak, aby slúžil viac peším a cyklistom. Pandémia sa pomaly končí, a my si chceme dať dole rúška, ale môžeme, keď je tu zlá kvalita ovzdušia kvôli doprave? Chceme mať zdravé, bezpečné a inkluzívne mesto pre nás a naše deti a zároveň musíme aktívne znižovať emisie a adaptovať sa na zmenu klímy,” dodáva Ivana Nemethová zo Znepokojených matiek.Organizácie po skončení aktivity následne odniesli report na magistrát, kde ho osobne prevzala námestníčka primátora, Lenka Antalová Plavúchová.
„Dopravný systém, ktorému dominujú osobné autá, je jednou z príčin klimatickej a ekologickej krízy a pri obnove po pandémii na to nesmieme zabúdať. Ak je našim cieľom vytvoriť udržateľnejšie, bezpečnejšie a voči krízam odolnejšie mestá pre všetkých, musíme dať prednosť udržateľným formám mobility pred podporou individuálnej automobilovej dopravy, ktorá má úplne jasný negatívny dopad na život v meste a celú planétu,” zhrnul Pavol Fábry z Greenpeace Slovensko.
