Tohtoročná klimatická konferencia je ukončená, ale dá sa výsledok COP26 považovať za úspech?
Ak chcete vedieť, či sa niečo dá považovať za úspech, mali by ste sa najprv opýtať tých, ktorí toho môžu stratiť najviac. V tomto prípade sú to tí, ktorí už dnes najviac pociťujú následky klimatickej krízy. A tí majú jasnú odpoveď:
,,To, čo je pre iných vyvážené a pragmatické, nepomôže Maldivám včas prispôsobiť sa. Pre nás je toto otázka prežitia. Uvedomujeme si základy, ktoré tento výsledok predstavuje, ale nedáva nám nádej. Rozdiel medzi 1,5 a 2 stupňami je pre nás rozsudkom smrti.“ Shauna Aminath, ministerka životného prostredia Maldív
,,K nám už klimatická kríza dorazila. A veľmi nás znepokojujú všetky tieto deklarácie a dohody, ktoré sa tu podpisujú bez toho, aby sa zohľadnili alebo rešpektovali práva a účasť pôvodných obyvateľov.“ Sônia Guajajara, líderka pôvodných obyvateľov z Brazílie
,,Tento COP je pre mňa obrovským sklamaním. V Čade, odkiaľ pochádzam už milióny mojich ľudí trpí, ale náš krik a naše slzy nikto nepočúva. Toto je naša planéta a je načase prestať sa zahrávať s našou budúcnosťou.“ Safia Hasan, 15 rokov, klimatická aktivistka z Čadu
Títo ľudia reprezentujú skupiny, ktoré už dnes trpia kvôli klimatickej kríze najviac, hoci sa o ňu takmer vôbec nepričinili. Ich opodstatnené požiadavky na pomoc pri ochrane pred následkami klimatickej krízy a o kompenzáciu škôd, ktoré už spôsobila, však boli na rokovaniach bagatelizované a odsunuté na vedľajšiu koľaj.
A hoci dohoda COP26 nie je tým posledným klincom do rakvy pre cieľ 1,5 °C, vlády a spoločnosti naďalej bránia odvážnym opatreniam v oblasti klimatickej krízy a vedome tým ohrozujú celé komunity. A to všetko len pre vlastný krátkodobý zisk či politické výhody. Dejiny k ním zato nebudú láskavé.
Je dôležité byť k sebe úprimní, ale je tiež dôležité uvedomiť si, za čo všetko ešte musíme bojovať. Neexistuje jediný okamih, kedy by bolo v otázke klimatickej krízy „neskoro“ na činy a nie je žiadny hraničný bod, kedy by sme si nemohli vybrať lepšiu cestu. Oteplenie o 1,5 °C stále predstavuje neprijateľnú skazu pre mnohé zraniteľné komunity na celom svete. Oteplenie o 1,5 °C je však nepredstaviteľne lepšie ako oteplenie o 2°C a 2°C sú nepredstaviteľne lepšie ako 3°C. Tieto zlomky stupňa neznejú ako veľa, ale pre mnohých ľudí a ekosystémy budú skutočne znamenať rozdiel medzi životom a smrťou.
Každý lúč nádeje a každý centimeter pokroku na konferencii COP 26 bol dosiahnutý vďaka vytrvalému nátlaku aktivistiek, kampaniarov, diplomatov, no najmä tých, ktorí sú v prvej línii krízy. Takto to bolo vždy a takto to vždy aj bude.
Takže napriek všetkým premárneným príležitostiam sa oplatí položiť si otázku: zlepšila konferencia COP26 situáciu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím? Vytvorili sa dobré základy, na ktorých sa dá stavať? Alebo dala priestor tvorbe nových problémov, ktorými sa budeme musieť zaoberať?
O čom sa rozhodlo na COP26?
Globálne klimatické konference COP majú väčšinou dve hlavné línie. Prvou sú formálne (a často technické) rokovania OSN, ktorých výsledkom je konečný „text rozhodnutia“, ktorý podpisuje každá krajina.
Popri tom sa často koná niečo, čo je v podstate obrovská obchodná výstava, kde sa všetci, ktorí pracujú na klimatickej zmene, prídu pochváliť s tým, čo robia. Krajiny a spoločnosti predstavujú nové aliancie a deklarácie a využívajú obrovskú pozornosť médií na získanie pozitívneho ohlasu. Láska Spojeného kráľovstva k ekologickému PR spôsobila, že na tejto konferencii COP sme videli ešte viac týchto nablýskaných „vedľajších dohôd“ ako zvyčajne.
Táto druhá časť môže pôsobiť trochu ako cirkus, ale pozitívne správy tu môžu vybudovať dobrú vôľu a dynamiku, ktorá sa premietne do oficiálnych rokovaní.vPozrime sa, ale bližšie na rozhodnutia a deklárácie COP26.
Klimatická spravodlivosť a adaptácia
Čo sa udialo? Klimatická kríza už dnes spôsobuje skutočné straty a škody v najviac zraniteľných krajinách, ale to, čo bolo sľúbené v záverečnom texte COP26 sa ani zďaleka nepribližuje tomu, čo je potrebné. Vlády sa sporili o financovanie a širšiu podporu na pomoc chudobnejším krajinám, ktoré by im mali pomôcť chrániť sa pred následkami klimatickej krízy a kompenzovali straty a škody spôsobené emisiami vypúštanými bohatými krajinami globálneho severu. Očakávania, že COP26 konečne prinesie skutočnú podporu pre obnovu komunít postihnutých klimatickými katastrofami, boli veľké, ale výsledok „je urážkou pre milióny ľudí, ktorých životy sú klimatickou krízou rozvrátené“, ako uviedla Teresa Andersonová, koordinátorka pre klimatickú politiku v medzinárodnej organizácii ActionAid.
Verdikt: Ak to zničíš, tak za to aj zaplať. Klimatická zmena predstavuje obrovskú finančnú záťaž pre chudobnejšie krajiny, ktoré túto krízu takmer nijako nespôsobili. Pred viac ako desiatimi rokmi vlády prisľúbili 100 miliárd dolárov ročne, ale túto sumu stále ešte nevyplácajú.
Vďaka tlaku aktivistov a delegátov z krajín najviac ohrozených klimatickou krízou sa podarilo dosiahnuť malý pokrok. Bohaté krajiny však neprisľúbili to, čo je skutočne potrebné. Kým nebude vyriešená klimatická nespravodlivosť, bude ťažké vybudovať dôveru, ktorú potrebujeme na dosiahnutie skutočného pokroku.
Signál, že koniec uhlia sa blíži
Čo sa udialo? Trvalo to (iba) 26 rokov, ale svetové vlády konečne oficiálne uznali, že boj proti klimatickým zmenám znamená odklon od jednej z najväčších príčin klimatických zmien – uhlia. Kompromis v Glasgowskom klimatickom pakte o postupnom znižovaní spaľovania uhlia a dotácií na fosílne palivá je slabý, ale je to prvýkrát, čo sa v záverečnom texte konferencie COP objavuje výzva na zníženie spotreby uhlia.
Verdikt: zlé pre fosílne palivá, ale nie dosť zlé. Jednou z hlavných tém COP26 bolo vyslať signál, že koniec éry fosílnych palív je tu a množstvo sporov o slovíčka vo finálnej dohode bolo o tom, aký silný by tento signál mal byť. A hoci riaditelia fosílnych spoločností určite výsledok COPu neoslavujú, finálny text ani zďaleka nevyslal ten silný signál, ktorý sme potrebovali. Ako povedala výkonná riaditeľka Greenpeace Jennifer Morganová, COP 26 bol pre fosílne palivá zlý, ale nie dosť zlý.
Lepší harmonogram pre lepšie ciele
Čo sa udialo? Súčasné klimatické ciele krajín ani zďaleka nestačia na to, aby sme nárast globálneho oteplenia udržali pod 1,5 °C. Preto sa krajiny dohodli, že so silnejšími národnými cieľmi prídu už v roku 2022 namiesto toho, aby čakali ďalších päť rokov, ako bolo zvykom.
Verdikt: naliehavosť je nevyhnutná. Tento prísnejší termín vytvorí na krajiny tlak, aby svoje ciele zosúladili s cieľom 1,5 °C. Zodpovedá tiež vážnosti klimatickej krízy a naliehavosti znižovania emisií.
Kompenzácie uhlíka
Trh s kompenzáciami uhlíka je podvod a v podstate licencia pre znečisťovateľov, ktorá im umožňuje naďalej vypúšťať emisie a zhoršovať klimatickú krízu.
Čo sa udialo? Nová oficiálna dohoda otvorila cestu pre krajiny obchodovať s emisiami uhlíka, tak že zničisťovatelia zaplatia krajinám – často krajinám globálneho juhu – za to, aby vykompenzovali ich emisie, namiesto toho, aby ich priamo znižovali.
Verdikt: povolenie na znečisťovanie? COP26 otvorila bránu pre oveľa viac kompenzácií emisií oxidu uhličitého. To je zlá správa, pretože kompenzácia emisií uhlíka je obrovský podvod, ktorý odďaľuje skutočné riešenia klimatickej krízy. Pravidlá, ktoré by mohli spraviť tento systém aspoň minimálne užitočným neboli prijaté a finálna dohoda predstavuje hrozbu pre krajiny globálneho juhu a komunity pôvodného obyvateľstva, ktorých pôda bude žiadanou komoditou pre nové kompenzačné schémy.
Vedľajšie dohody
Lesy
Čo sa udialo? Viac ako 100 vlád podpísalo dobrovoľnú dohodu, v ktorej sa zaviazali ukončiť odlesňovanie a chrániť práva pôvodných obyvateľov.
Verdikt: bla bla bla. Neobjavili sa žiadne náznaky skutočných politík, ktoré by tieto sľuby vedeli splniť a okolo nového financovania tohto záväzku zostali veľké otázniky. Carolina Pasquali z brazílskej pobočky Greenpeace povedala: „Bolsonaro sa cítil dobre, keď podpísal túto novú dohodu. Umožňuje ďalšie desaťročie ničenia lesov a nie je záväzná.“
A aby toho nebolo málo, táto dohoda sa podozrivo podobá na inú dohodu z roku 2014, ktorá nespravila pre spomalenie odlesňovania vôbec nič. Svetoví lídri majú v tejto oblasti už nejakú tú historiu a dobrá teda vôbec nie je.
Financovanie fosílnych palív
Čo sa udialo? Skupina viac ako dvadsiatich vlád a finančných inštitúcií sa dohodla, že do konca roku 2022 prestane z verejných zdrojov financovať nové fosílne projekty. V tejto skupine sú aj niektorí významní aktéri v oblasti financovania energetiky, vrátane Kanady, USA a Spojeného kráľovstva. Išlo pravdepodobne o najdôležitejšiu vedľajšiu dohodu na konferencii COP26.
Verdikt: začiatok konca. V minulosti vlády s nadšením investovali do výstavby fosílnych projektov mimo svojich hraníc. Aj napriek niektorým technickým medzerám sa touto dohodou začína táto éra končiť.
Výstavba novej fosílnej infraštruktúry bude oveľa ťažšia, pretože spoločnosti sa budú musieť spoliehať na súkromné banky alebo domáce verejné financie. To, čo je potrebné je, aby sa financie do zahraničia sústredili na projekty obnoviteľných zdrojov energie, a aby sa ambícia ukončiť financovanie fosílnych projektov z verejných financií rozšírila na všetky nové projekty v oblasti fosílnych palív.
Znižovanie metánu
Čo sa udialo? Viac ako 100 krajín sa pripojilo k záväzku znížiť emisie metánu o 30 % do roku 2030. Metán je silný skleníkový plyn, ktorý pochádza z priemyselného poľnohospodárstva, fosílneho plynu a zo skládok odpadu. Záväzok sa zameriava najmä na ropný a plynárenský priemysel.
Verdikt: nedostačujúce. V záväzku je pár dobrých bodov, ale hlavne obrovské množstvo medzier. V prvom rade, 30% zníženie do 2030 nestačí. Okrem toho, záväzok nevylúčil nové fosílne projekty a úplne odignoroval priemyselné živočíšne poľnohospodárstvo. K záväzku sa navyše neprihlásili niektorí z najväčších svetových hráčov vrátane Číny, Ruska a Indie.
Dohoda medzi USA a Čínou
Čo sa udialo? Čína a USA sa dohodli, že budú spolupracovať na „posilnení opatrení v oblasti klímy“ v najbližšom desaťročí.
Verdikt: je na čom stavať. Mnohí sa obávali, že vzťahy medzi USA a Čínou by mohli vážne ohroziť celosvetové úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov. Preto je tento krok smerom k spolupráci medzi dvoma najväčšími svetovými znečisťovateľmi dobrým znamením. V ich spoločnom vyhlásení sa hovorí veľa relevantných vecí, ale bez reálnych činov budú tieto len planými rečami.
Čo sa bude diať ďalej?
Klíma nám kolabuje pred očami. Svedectvom su každodenné požiare, hurikány, suchá či topenie ľadu. Času nazvyš nemáme a je v záujme všetkých krajín, vrátane tých, ktoré stále spaľujú uhlie, prejsť na čistú obnoviteľnú energiu. Tiež treba prejsť na agroekologické poľnohospodárstvo a skutočne začať chrániť vzácne ekosystémy. A je povinnosťou bohatých krajinách najviac zodpovedných za stav, v ktorom sa nachádzame urobiť viac pre podporu tohto prechodu. Závisí od toho naša budúcnosť.
COP pokračuje aj po konferencii pod predsedníctvom UK až do konferencie COP27, ktorá sa uskutoční v Egypte. Je na vláde UK zabezpečiť, aby krajiny amplifikovali to pozitívne a zaplátali diery v Glasgowskom klimatickom pakte. Diplomatické rokovania budú však bezvýznamné, ak vlády nezačnú reálne dodržiavať a plniť dohodnuté záväzky. Pravdou je, že ich doterajšie činy (alebo skôr nedostatok činov) nie sú práve inšpirujúce.
Skutočné zníženie emisií, ktoré by zodpovedalo klimatickým cieľom je na míle vzdialené od deklaratívneho teatrálneho vystupovania na konferencii COP. Je to práca vynaliezavých štátnych úradníčiek a odvážnych miestnych zastupiteľov a aktívnych občanov a občaniek. Úspech bude súčtom miliónov dobrých rozhodnutí, ktoré budú podporené dobrými vládnymi politikami, ktoré tieto rozhodnutia umožnia. Kým sa tieto stanú realitou je na nás, aby sme sa mobilizovali a žiadali to, čo je potrebné.
A čo na to Slovensko?
Pri príležitosti COP26 sme mali možnosť počuť množstvo deklaratívnych vyjadrení o potrebe ambicióznych riešení klimatickej krízy aj od slovenských politických predstaviteľov. A tak, ako na globálnej úrovni, ani na tej našej kvetnaté deklarácie nestačia. Slovensko, ako aj ostatné krajiny musí spraviť maximum pre riešenie klimatickej krízy. Priležitostí ukázať, že to naša vláda myslí vážne je množstvo:
1. Slovensko môže napríklad presadzovať a podporovať ambiciózne opatrenia v rámci balíčka Fit for 55 a mieriť na 65% zníženie emisií, ktoré je potrebné na udržanie teploty pod 1,5 °C.
2. Môže tiež na úrovni EÚ prestať tlačiť na to, aby investície do fosílneho plynu boli považované za zelené investície.
3. Môže dať stopku novým fosílnym projetkom, akým je napríklad navrhovaný plynový LNG terminál v Bratislave na Dunaji a namiesto dotácií na plynové kotle môže poskytnúť ľuďom finančné prostriedky na tepelné čerpadlá.
4. Môže implementovať reformu národných parkov a poskytnúť reálnu ochranu lesom.
Riešenia klimatickej krízy už máme. Je iba potrebné ich implementovať. My, ktoré žiadame riešenia klimatickej a ekologickej krízy medzitým musíme pokračovať v mobilizácii a vytvárať nezadržateľný tlak, ktorý konečne ukončí éru všetkých fosílnych palív.
