Greenpeace Slovensko podáva rozklad proti záverečnému stanovisku ministerstva životného prostredia, ktorým minister Tomáš Taraba odobril výstavbu spaľovne nebezpečných odpadov spoločnosti Slovnaft. Organizácia tak chce podporiť dotknuté rodiny z Vrakune, Rovinky a Podunajských Biskupíc ako aj takmer 19-tisíc nespokojných občanov, ktorí podpísali petíciu proti tomuto zámeru. Greenpeace v 35-stranovom rozklade žiada zrušenie záverečného stanoviska a opätovné posúdenie projektu.
Podľa Greenpeace Slovensko ministerstvo neurobilo úplné posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie (EIA), podcenilo kumulatívne zaťaženie územia a vydalo súhlas na základe neúplných informácií. Organizácia zároveň tvrdí, že v rámci projektu kompetentní odložili viaceré zásadné otázky na ďalšie povoľovacie konania, hoci ich mali vyriešiť už počas procesu EIA.
Aktivisti v rozklade upozorňujú aj na to, že po znížení plánovanej kapacity zariadenia na 220 000 ton odpadu ročne nebolo dostatočne prepracované technické riešenie projektu. Zároveň sa výrazne zmenilo zloženie spaľovaného odpadu bez toho, aby sa tieto zmeny odborne vyhodnotili. V porovnaní so správou o hodnotení sa množstvo komunálneho odpadu znížilo približne o 45 %, množstvo nebezpečného odpadu o viac ako 66 %, zatiaľ čo množstvo priemyselného odpadu vzrástlo až o 175 %. Ďalšou výhradou je, že záverečné stanovisko nevylučuje dovoz odpadu zo zahraničia. Hoci Slovnaft deklaruje, že ho neplánuje, samotné ministerstvo vo svojom stanovisku pripúšťa, že takýto dovoz môže v budúcnosti príslušný orgán povoliť. Rozklad tiež poukazuje na nedostatočné posúdenie kumulatívnych vplyvov pripravovanej spaľovne Slovnaftu spolu s existujúcou spaľovňou OLO. Podľa Greenpeace nie je jasné, či súčasná prevádzka oboch zariadení nebude predstavovať neprimeranú záťaž pre kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľov.
Rozklad proti tomuto zámeru podali tri rodiny z dotknutých obcí, následne sa k nim pridal aj Greenpeace Slovensko, ktorý podal vlastný rozklad.
„Dnes už máme dostupné lacnejšie a ekologickejšie spôsoby výroby energie. Solárna, veterná či geotermálna energia, ale aj energetické komunity dokážu zabezpečiť výrobu elektriny bez toho, aby sme museli spaľovať odpad. Spaľovaním odpad nezmizne, iba sa zmenší jeho objem a stane sa z neho nebezpečný odpad, ktorý je zasa potrebné skládkovať. Argumentácia Slovnaftu, že spaľovne riešia problém skládok, je zavádzajúca. Skutočným riešením je predchádzať vzniku odpadu, obmedzovať jednorazové plasty, zavádzať vratné obaly, dôsledne triediť bioodpad a podporovať recykláciu. To, čo recyklovať nedokážeme, by sme mali postupne nahrádzať materiálmi, ktoré možno opätovne použiť,“ uviedla Dorota Osvaldová z Greenpeace Slovensko, ktorej rodina tiež patrí k občanom, ktorí proti zámeru novej spaľovni podali rozklad.
Problematické sú podľa nej aj viaceré podmienky, ktoré ministerstvo stanovilo Slovnaftu. Mnohé opatrenia týkajúce sa triedenia odpadu, recyklácie či znižovania emisií majú len odporúčací charakter, nie sú dostatočne konkrétne ani vymáhateľné a neukladajú povinnosť dosiahnuť merateľné výsledky. Navrhovateľ ich môže formálne splniť aj bez toho, aby reálne prijal akékoľvek opatrenia.
“Vzhľadom na nedostatočné posúdenie vplyvov tejto spaľovne na životné prostredie, a teda na životy a zdravie nás, obyvateľov a obyvateliek Bratislavy a okolitých obcí, sme sa rozhodli konať. Ochrana ovzdušia je predsa v záujme nás všetkých. Žiadame dôsledné a transparentné posúdenie celého projektu a tiež aby sa presadzovali moderné riešenia odpadového hospodárstva,” hovorí jedna z obyvateliek obce Rovinka Veronika Šumcová, ktorá spolu s ďalšími dvoma rodinami rozklad podala.
Greenpeace Slovensko žiada, aby ministerstvo argumenty dôkladne preskúmalo a zabezpečilo, aby sa o projekte s takým významným vplyvom na životné prostredie a zdravie obyvateľov rozhodovalo na základe úplných, transparentných a odborných informácií.
