Ceny cestovných lístkov na verejnú dopravu za posledné tri roky výrazne vzrástli v 14 európskych metropolách. Vyplýva to z novej analýzy organizácie Greenpeace v strednej a východnej Európe, ktorá skúmala dostupnosť a cenovú prístupnosť mesačných a ročných cestovných lístkov na verejnú dopravu v 27 členských štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a Nórsku a v ich hlavných mestách.
Greenpeace v európskych štátoch a ich hlavných mestách analyzoval viaceré kritériá: celkovú cenu, dostupnosť, sociálne zľavy či výšku DPH v krajine. V celkovom rebríčku skončilo Slovensko na 24. mieste z 30-tich. Rovnako zlé skóre si ako krajina delí s Francúzskom a Talianskom. Slovensko predbehli aj jeho susedia – Česko (11. miesto), Poľsko (22.miesto) aj Maďarsko (6.miesto). Najlepšie sa v európskom rebríčku umiestnilo Luxembursko (#1), Malta (#2), Slovinsko (#3), Rakúsko (#4). Naopak najhoršie skončilo Nórsko (#28), Grécko (#29) a Fínsko (#30).
Najdrahšiu verejnú dopravu spomedzi metropol má Londýn (162 eur/mes.), Amsterdam (107 eur/mes.) a Paríž (77 eur/mes.). Dlhodobé cestovné lístky od roku 2023 najviac zdraželi v Nikózii (67 %), Amsterdame (+55 %), Madride (+50 %), Bratislave (+32 %) či Berlíne (+29 %).
Doprava pritom predstavuje významnú položku vo výdavkoch európskych domácností. Je zároveň jediným sektorom v EÚ, v ktorom emisie skleníkových plynov rastú, a to najmä v dôsledku vozidiel a lietadiel spaľujúcich ropné palivá. Je tiež hlavným dôvodom ťažby a produkcie ropy – až 65 % ropy spotrebovanej v EÚ sa využíva v doprave.
Hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová upozorňuje, že v čase, keď slovenské domácnosti zápasia s rastúcimi životnými nákladmi a Európa čelí rekordným horúčavám a suchu, musí byť verejná doprava pre ľudí cenovo dostupná. Vláda podľa nej namiesto toho, aby zlepšovala kvalitu, dostupnosť a bezpečnosť slovenských vlakov, dotuje nezmyselnú leteckú linku z Bratislavy do Košíc.
“Cestná a letecká doprava sú v Európe najväčšími zdrojmi spotreby ropy, vláda však naďalej robí železničnú dopravu menej dostupnou, než by mala byť. Narušenie dopravy v okolí Hormuzského prielivu, ako aj vojna na Blízkom východe či na Ukrajine ukazujú, aká zraniteľná je Európa voči cenovým šokom spôsobeným fosílnymi palivami a problémom svetových dodávateľských reťazcov. Vláda Roberta Fica by sa mala zamyslieť nad skutočnou energetickou suverenitou, bezpečnosťou a ochranou klímy – a to sa dá jedine tak, že zníži našu závislosť od ropy a plynu,” dodáva Miroslava Ábelová.
Organizácia preto v celej Európe vyzýva k zavedeniu cenovo dostupných, tzv. klimatických lístkov na verejnú dopravu. Tie sú podľa nej jedným z najrýchlejších spôsobov, ako znížiť emisie, obmedziť závislosť od fosílnych palív a zlepšiť kvalitu života bežných ľudí.
O niečo lepšie dopadlo hlavné mesto. Bratislava získala v rebríčku medzi európskymi metropolami 10. miesto, oproti roku 2023 si však pohoršila o päť priečok. Bežný ročný lístok zdražel o 32,2 %, zo 199 EUR na 263 EUR. Ide o štvrtý najväčší nárast spomedzi všetkých 30 analyzovaných metropol a zároveň o najväčší nárast medzi hlavnými mestami strednej a východnej Európy.
Za prvý kľúčový krok považuje Greenpeace považuje zavedenie národných klimatických lístkov. V konečnom dôsledku by však mal byť k dispozícii jeden cenovo dostupný klimatický lístok, ktorý by platil vo všetkých krajinách EÚ. Mal by byť zároveň jednoduchý, dlhodobý, cenovo dostupný a platný na všetky druhy verejnej dopravy v rámci celej krajiny alebo veľkého regiónu, ideálne aj cez hranice. Musí byť dostupný pre všetkých bez diskriminácie a zohľadňovať potreby sociálne znevýhodnených skupín, ktoré by mali mať nárok na výrazné zľavy alebo bezplatné cestovanie.
