Slovensko zažíva, pokiaľ ide o pôdnu vlahu, jeden z najsuchších rokov za posledné desaťročia, čo negatívne vplýva na úrodu. Práve to sa môže spolu s vysokými cenami fosílnych palív podľa Greenpeace Slovensko negatívne podpísať na cenách potravín. Vláda sa podľa organizácie problémom zaoberá len pokiaľ ide o kompenzácie, prevenciu sucha nerieši.

Zásoba vody dostupnej pre rastliny klesla od začiatku marca z 94 % na iba 15,6 % k 2. augustu, pričom obvyklá hodnota pre tento deň je 47,3 %. V Nitrianskom kraji zostalo v pôde len 7,5 % využiteľnej vody. Vyplýva to zo štúdie Slovensko vysychá, ktorú pre Greenpeace Slovensko vypracoval Regionálny klimatický inštitút. Mnohí farmári sú tak nútení prispôsobovať sa suchu.
Úroda bude v dôsledku sucha slabšia a spolu s vysokými cenami fosílnych palív, na ktoré je konvenčné poľnohospodárstvo naviazané, môžu spôsobiť ďalší nárast cien potravín, upozorňuje koordinátorka klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.

“Dlho sme upozorňovali, aké dôsledky bude mať klimatická kríza aj na poľnohospodársku výrobu. Teraz to tu máme v priamom prenose. Sucho v kombinácii s vysokými cenami fosílnych palív spôsobených krízou v Hormuzskom prielive vytvára podmienky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ceny potravín. Je v poriadku, že vláda a ministerstvo pôdohospodárstva tieto škody kompenzujú, no platby by mala podmieniť krokmi, ktoré povedú k zvyšovaniu odolnosti pôdy voči suchu. Vidíme, že niektorí osvietení poľnohospodári to už robia, potrebujeme však, aby sa tieto opatrenia stali bežnou praxou,“ dodáva.

Farmári a vinári už dôsledky sucha pociťujú priamo vo svojej produkcii. Nie je to však len pre nedostatok dažďa. Vysoké teploty podľa štúdie Slovensko vysychá poškodzujú úrodu ešte výraznejšie než samotný nedostatok zrážok. Problém sa týka najmä plodín, ktorých kritické fázy rastu pripadajú na obdobie letných horúčav. Mnohí farmári preto zavádzajú opatrenia, ktorými sa snažia v pôde udržať čo najviac vody a znížiť jej prehrievanie a odparovanie.

„Budujeme kvapkovú závlahu, vysadili sme šípky ako produkčnú plodinu, ktorá zároveň celoročne pokrýva pôdu a chráni ju pred eróziou a vysychaním. Obnovujeme pôvodné vodné plochy a mokrade a vysádzame stromy. Snažíme sa, aby voda v krajine zostala čo najdlhšie,“ hovorí Jana Kulichová z farmy Herba Danubia. Podobne sa s podmienkami spôsobeným suchom snaží vyrovnať aj vinár Michal Bažalík. Vo vinohradoch minimalizujú obrábanie pôdy a ponechávajú bylinný podrast, ktorý pomáha chrániť pôdu pred eróziou a podporuje vsakovanie vody. Stromy a agrolesnícke prvky majú zároveň vytvárať tieň a ochladzovať mikroklímu vinohradov.

„Pôdu sa snažíme čo najmenej narúšať a udržiavať ju pokrytú vegetáciou. Stromy, bylinný podrast či neprodukčné plochy pomáhajú znižovať prehrievanie pôdy a zadržiavať vodu. Sucho však už tento rok zasiahlo aj vegetáciu, ktorú využívame na pastvu oviec – po prvej vegetácii už ďalšia pre nedostatok vody nenarástla,“ hovorí.

Na Farme Beckov prechádzajú na regeneratívne postupy hospodárenia: “Pôdu celoročne pokrývame rastlinami, využívame priame siatie, medziplodiny a pastvu hospodárskych zvierat, čím sa snažíme zvyšovať obsah organickej hmoty v pôde a obmedziť výpar vody,” hovorí farmár Matěj Kořínek. Podľa farmárov však adaptačné opatrenia nemôžu zostať iba na pleciach jednotlivých hospodárov. Vláda by podľa nich mala finančne a systémovo podporovať opatrenia, ktoré pomáhajú krajine zadržiavať vodu.

„Vláda by mala podporovať vodozádržné opatrenia – od obnovy mokradí a vodných plôch až po výsadbu stromov a ďalších prvkov v krajine. Ak sa o tieto plochy staráme a prinášajú verejný úžitok celej spoločnosti, mali by byť aj primerane podporované. Potrebujeme tiež finančnú podporu na budovanie malých vodných plôch priamo v poľnohospodárskej krajine,“ dodáva Jana Kulichová z farmy Herba Danubia.

Greenpeace Slovensko opakovane zdôrazňuje, že bez celoplošnej premeny konvenčného hospodárenia na odolnejšie regeneratívne modely bude Slovensko čeliť čoraz častejším potravinovým a cenovým šokom. Zároveň musí klimatickú krízu riešiť útlmom fosílnych palív, prechodom na obnoviteľné zdroje a energetické spoločenstvá a podporou energetických úspor.