Klimatické riziká sa objavujú rýchlejšie a budú rýchlejšie eskalovať. Konštatuje to Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), ktorý predstavil správu II. pracovnej skupiny v rámci šiestej hodnotiacej správy (AR6). Report, v ktorom IPCC predstavuje najnovšie vedecké hodnotenia svetovým vládam, je doteraz najkomplexnejším hodnotením dôsledkov klimatickej zmeny.
Dôsledky klimatickej krízy spôsobujú rozsiahle straty a škody ľudstvu a ekosystémom na celom svete a podľa prognóz sa budú s každým oteplením stupňovať. Vyplýva to z najnovšej správy II. pracovnej skupiny. Tá sa zameriava najmä na dôsledky, adaptáciu a zraniteľnosť. Najnovšie vedecké poznatky ukazujú, že od predchádzajúceho hodnotenia sa klimatické riziká objavujú rýchlejšie a budú tiež rýchlejšie eskalovať. Správa sa tiež zaoberá geografickými rozdielmi a zraniteľnosťou jednotlivých oblastí, pokiaľ ide o klimatické následky. Napríklad úmrtnosť vo veľmi zraniteľných krajinách bola v dôsledku povodní, sucha a búrok v poslednom desaťročí až 15-krát vyššia v porovnaní s krajinami s veľmi nízkou zraniteľnosťou.
Správa tiež odhaľuje, že približne polovica svetovej populácie v súčasnosti pociťuje vážny nedostatok vody aspoň počas určitej časti roka v dôsledku klimatických zmien. Od roku 2008 bolo v dôsledku extrémnych udalostí súvisiacich s počasím každoročne vnútorne vysídlených v priemere viac ako 20 miliónov ľudí, pričom najčastejšími príčinami boli búrky a záplavy. Čo sa týka živočíšnych druhov, už teraz je približne polovica celosvetovo hodnotených druhov v pohybe a presúva sa smerom k pólom alebo do vyšších nadmorských výšok. Medzi niektoré ekosystémy, ktoré už dosiahli alebo prekročili tvrdé adaptačné limity – podmienky, ktorým sa nedá prispôsobiť – patria niektoré teplovodné koralové útesy, niektoré pobrežné mokrade, niektoré dažďové pralesy a niektoré polárne a horské ekosystémy.
Predikcie do budúcnosti sú podobne znepokojujúce. V prípade Amazonu sa riziko postupného prechodu z tropického dažďového pralesa na savanu (,,savanizácia”) začína zvyšovať pri teplote medzi 1,5 °C až 3 °C s mediánom na úrovni 2 °C. Pri oteplení o 2 °C sa predpokladá, že globálne otepľovanie so súvisiacimi zmenami v zrážkach zvýši globálnu plochu vypálenú lesnými požiarmi o 35%. V Európe sa škody spôsobené povodňami na pobreží zvýšia do konca 21. storočia najmenej 10-násobne.
Správa zdôrazňuje aj to, aké dôležité je bojovať proti obom vzájomne prepojeným krízam, ktorým čelíme: klimatickej kríze a kríze ekosystémov. Iba ochranou a obnovou ekosystémov, od ktorých priamo závisí prežitie ľudstva, môžeme zvýšiť ich odolnosť voči globálnemu otepľovaniu.
,,Najnovšia správa IPCC je varovaním pred tým, čo nás čaká, ak nezačneme implementovať kroky na znižovanie emisií a efektívne adaptačné opatrenia. Ukazuje, že klimatická kríza už dnes ničí rodiny, komunity a ekosystémy, od ktorých sme bytostne závislí. Bolo by chybou veriť, že nás na Slovensku jej následky minú. Globálne oteplenie o 3 až 4 °C môže na Slovensku znamenať bezprecedentné suchá, oveľa menej vody, či ničivé povodne. Nečinnosť našich vládnych predstaviteľov nás odsudzuje na desivú budúcnosť. Na to, aby sme sa jej vyhli, musíme prestať okamžite podporovať využívanie fosílneho plynu a investovať namiesto toho do znižovania energetickej spotreby a udržateľných alternatív. Tými sú lokálne a obnoviteľné zdroje energie. Je na nás, akou cestou sa vydáme,” upozorňuje Katarína Juríková, riaditeľka Greenpeace Slovensko.
,,Ešte to nemalo byť až také zlé. Je však jasné, že toto je najbezpečnejšia klíma, akú kedy budeme mať. Niet totiž pochýb o ďalšom otepľovaní, stúpaní hladiny morí či o tom, že nás čakajú najrôznejšie straty. Je to bolestivé, no iba ak sa k týmto skutočnostiam postavíme s brutálnou úprimnosťou, môžeme nájsť riešenia, ktoré zodpovedajú rozsahu vzájomne prepojených výziev. Momentálne žijeme v kritických rokoch. Efektívnymi opatreniami ešte stále môžeme zabrániť tomu, aby sa situácia podstatne zhoršila. Naše vlády sa však nepripravujú ani len na svet s teplotou vyššou o 1,5 °C, o ktorý sľúbili usilovať, a už vôbec nie na oveľa rizikovejší svet, ku ktorému smerujeme. Ukážme, že blafujú a prevezmime kontrolu nad našou budúcnosťou,“ dodala Kaisa Kosonen, politická poradkyňa Greenpeace Nordic.
Správa II. pracovnej skupiny bude pre politiku v oblasti klímy kľúčová. Minulý rok na klimatickom samite OSN v Glasgowe vlády priznali, že nerobia ani zďaleka dosť na to, aby splnili limit oteplenia o 1,5 °C stanovený v Parížskej klimatickej dohode. Sľúbili, že do konca roka 2022 prehodnotia svoje národné ciele. Na ďalšom klimatickom samite COP27, ktorý by mal byť koncom tohto roka v Egypte, sa krajiny budú musieť zaoberať aj aktualizovanými zisteniami IPCC o narastajúcej priepasti v oblasti adaptácie, o stratách a škodách a tiež o výraznej globálnej nespravodlivosti.
Po príspevku II. pracovnej skupiny k šiestemu hodnoteniu IPCC (AR6) bude v apríli nasledovať príspevok III. pracovnej skupiny, ktorý bude posudzovať spôsoby mitigácie klimatickej krízy. Celú šiestu hodnotiacu správu IPCC potom v októbri uzavrie súhrnná správa.
V prípade záujmu môžete kontaktovať j priamo:
- Katarína Juríková, Riaditeľka Greenpeace Slovensko,
[email protected], tel.č. 0905 409 552 - Gaby Flores, Komunikačná koordinátorka, Greenpeace International, [email protected], +1 214 454 3871
- Greenpeace International Press Desk, [email protected], +31 20 718 2470 (k dispozícií 24/7)