Poprední svetoví klimatológovia a klimatologičky zverejnili svoje hodnotenie klimatickej krízy a spôsobov, ako ju riešiť.
Ide o rozhodujúcu správu, ktorá prichádza v rozhodujúcom okamihu. A to v čase, keď vlády globálne hodnotia svoje kroky v rámci Parížskej dohody. Stručne povedané, vedci a vedkyne dospeli k takémuto verdiktu:
„Príležitosť na zabezpečenie životaschopnej a udržateľnej budúcnosti pre všetkých sa rýchlo stráca (s veľmi veľkou istotou).“
„Je potrebné, aby všetky sektory a systémy prešli rýchlou a rozsiahlou transformáciou.“
„Rozhodnutia a opatrenia prijaté v tomto desaťročí budú mať vplyv na súčasnosť aj na nasledujúce tisícročia (s veľkou istotou).“
Nechajme si tieto slová na chvíľu rozležať v hlave.
Súhrn šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) tvorí rozsiahlu analýzu tisícok recenzovaných výskumných prác publikovaných za posledné desaťročie, pričom väčšie podrobnosti možno nájsť v šiestich základných hodnotiacich správach, z ktorých vychádza. Náš pohľad naň, zhrnutý v desiatich hlavných poznatkoch, vyzerá takto:
Situácia je zlá a rýchlo sa zhoršuje
- Situácia je zlá: Človekom spôsobená zmena klímy je už teraz rozsiahla, rýchla a postupne sa zintenzívňuje.
- Je to horšie, než sme očakávali Dôsledky a riziká sú čoraz vážnejšie skôr, ako sa predpokladalo.
- Klimatická kríza a jej následky je hlboko nespravodlivá: Najviac zasahuje ľudí, ktorí sú za ňu najmenej zodpovední.
- Bude horšie: Smerujeme k veľmi vysokým rizikám a nezvratným stratám.
Máme však obrovskú príležitosť zmeniť náš smer
- Oteplenie sa ešte dá obmedziť na 1,5 °C: Prijatím naliehavých opatrení sa dlhodobý cieľ Parížskej dohody ešte stále dá splniť.
- Riešenia už máme: Do roku 2030 môžeme znížiť globálne emisie na polovicu a postupne sa dopracovať až k uhlíkovej neutralite.
- Potrebujeme rýchlo upustiť od používania fosílnych palív: Už teraz máme priveľa fosílnej infraštruktúry.
Na tom, aké kroky podnikneme, záleží
- Skutočné riešenia, žiadne oddiaľovanie. Riešenia musia fungovať aj v reálnom živote, nielen v modeloch.
- Spravodlivosť a sociálna inklúzia sú základom. Treba odstrániť medzery a rozdiely vo financovaní.
- Od postupných krokov k skutočnej transformácii. Ide o všetky sektory a ruku k dielu musia priložiť všetci.
Chcete sa dozvedieť viac? Čítajte ďalej.
V nasledujúcom texte sa všetkým desiatim hlavným poznatkom venujeme podrobnejšie.
1. Človekom spôsobená zmena klímy je rozsiahla, rýchla a postupne silnie
Ľuďmi zapríčinená zmena klímy už dnes ovplyvňuje počasie a spôsobuje jeho extrémne výkyvy všade na svete. Jej vplyvy a súvisiace straty a škody na prírode aj ľuďoch sú rozsiahle.
Účinky na ekosystémy sa prejavujú skôr, sú čoraz viac rozšírené a majú omnoho väčšie dôsledky, než sa predpokladalo. Polovica všetkých druhov je už v dôsledku klimatickej zmeny v pohybe, pretože ovplyvňuje ich prirodzené prostredie.
Dôkazy o pozorovaných zmenách v rámci extrémnych poveternostných udalostí, akými sú horúčavy, silné dažde, suchá a tropické cyklóny, len silnejú a vznik týchto zmien sa pripisuje čoraz častejšie najmä vplyvu ľudskej činnosti.
2. Dôsledky a riziká sa prejavujú čoraz rýchlejšie a budú čoraz vážnejšie
Súhrnný globálny vplyv a úrovne rizík sú už aj pri menšom oteplení v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením (piata hodnotiaca správa) označené ako vysoké až veľmi vysoké.
V súčasnosti sa nachádzame približne na úrovni priemerného globálneho oteplenia o 1,1 °C a smerujeme približne k 3 °C.
Očakáva sa, že jedinečné a ohrozené ekosystémy budú už vo veľmi krátkom čase pri oteplení o 1,2 °C vystavené vysokému riziku v dôsledku vysokej mortality stromov, bielenia koralových útesov, veľkého úbytku druhov, závislých od morského ľadu, a masového úhynu spôsobovaného vlnami horúčav. Už pri oteplení o 1,5 °C bude pravdepodobne až štrnástim percentám druhov hodnotených v rámci suchozemských ekosystémov hroziť veľmi vysoké riziko vyhynutia.
Oteplenie o 1,5 °C so sebou prinesie ešte častejšie a horšie extrémne horúčavy a nebezpečné teplotno-vlhkostné podmienky, extrémne zrážky a s nimi spojené záplavy, tropické cyklóny, prírodné požiare a extrémne javy súvisiace s hladinou morí.
Pri oteplení o 1,5 až 2,5 °C sa riziká spojené s rozsiahlymi nárazovými poveternostnými udalosťami či klimatickými bodmi zlomu, ako je nestabilita ľadovej pokrývky či strata ekosystémov z tropických pralesov, menia na vysoké.
Pri oteplení o približne 1,9 °C by polovica ľudskej populácie mohla byť do roku 2100 vystavená obdobiam život ohrozujúcich klimatických podmienok, vznikajúcich v dôsledku extrémneho tepla a vlhkosti.
Pri trvalom oteplení o 2 až 3 °C dôjde k takmer úplnej a nezvratnej strate ľadovej pokrývky Grónska a západnej Antarktídy.
3. Klimatická kríza najviac zasahuje ľudí, ktorí sú za ňu najmenej zodpovední
Klimatická kríza najviac postihuje komunity a ľudí, ktorí k nej historicky prispeli najmenej. Skoro polovica svetovej populácie (3,3 až 3,6 miliardy ľudí) žije v prostredí, ktoré zmena klímy veľmi ohrozuje. V rokoch 2010 až 2020 bola ľudská úmrtnosť v dôsledku záplav, sucha a búrok vo veľmi zraniteľných oblastiach pätnásťkrát vyššia než v oblastiach s veľmi nízkou zraniteľnosťou.
Až 45 % celosvetových emisií skleníkových plynov zo spotreby domácností pritom vyprodukovalo len 10 % najbohatších domácností.
4. Sme na ceste k vysokým a veľmi vysokým rizikám a nulovému poklesu globálnych emisií
Pri politikách zavedených do konca roku 2020 dôjde do roku 2100 k otepleniu o približne 3,2 °C. Avšak odhady, v ktorých sú zohľadnené aj novšie politiky (vnútroštátne stanovené príspevky NDCs) do roku 2030 (oznámené pred klimatickou konferenciou COP26, bez navýšenia ambícií) sú trochu optimistickejšie a počítajú s mediánom oteplenia na úrovni 2,8 °C).
Namiesto toho, aby sme do roku 2030 znížili globálne emisie na polovicu, čo je potrebné na obmedzenie oteplenia v súlade s cieľom Parížskej dohody, pri týchto politikách globálne emisie do roku 2030 vôbec neklesnú.
5. Ak sa prijmú naliehavé a prísne opatrenia, dlhodobý cieľ Parížskej dohody sa ešte dá splniť
Pri súčasných emisiách sme na ceste dosiahnuť oteplenie o 1,5 °C už v blízkej budúcnosti. Ešte stále však môžeme zastaviť oteplenie na tejto hranici a vyhnúť sa tým najvážnejším následkom.
Pri sledovaní trajektórií najprísnejšieho znižovania emisií IPCC (C1) by oteplenie dosiahlo vrchol medzi 1,4 °C – 1,6 °C a do konca storočia by bolo nižšie ako 1,5 °C.
Takže ak sa prijmú naliehavé opatrenia, dlhodobý teplotný cieľ Parížskej dohody sa ešte stále dá dosiahnuť. Na jeho splnenie treba, aby sa globálne emisie do roku 2030 znížili približne na polovicu, aby sa okolo roku 2050 dosiahla uhlíková neutralita a aby sa následne na celom svete dosiahli a udržiavali čisté záporné emisie CO2 tým, že ročná miera odstraňovania oxidu uhličitého bude vyššia než zostávajúce emisie CO2.
Prekročenie úrovne oteplenia o 1,5 °C treba nevyhnutne obmedziť na čo najkratší čas (a následne sa snažiť vrátiť oteplenie späť na 1,5 °C), pretože zmeny, ktoré môžu nastať pri vrcholovom oteplení (napríklad strata druhov či topenie ľadovcov), sa postupným ochladzovaním nebudú dať zvrátiť. A hoci nejaké odstraňovanie oxidu uhličitého je už v súčasnosti nevyhnutné, spája sa s ním množstvo neistôt, takže by sme sa naň mali spoliehať len v obmedzenej miere. Ako Medzivládny panel o zmene klímy uviedol v skorších návrhoch šiestej hodnotiacej správy:
„Veľkorozsahové odstraňovanie oxidu uhličitého zatiaľ nie je overené a spoliehanie sa na takúto technológiu významne ohrozuje schopnosť obmedziť oteplenie na 1,5 °C. Odstraňovanie uhlíka je menej potrebné v prípade trajektórií s obzvlášť silným dôrazom na energetickú efektívnosť a nízky dopyt.“ (Osobitná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy – IPCC SR15
„(…) prioritizácie skorej dekarbonizácie s minimálnym spoliehaním sa na odstraňovanie oxidu uhličitého znižuje riziko zlyhania zmierňovacích opatrení a zvyšuje medzigeneračnú spravodlivosť.“ (Osobitná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy a pôde – IPCC SRCCL)
6. Žijeme v rozhodujúcom desaťročí a máme všetky potrebné riešenia
V súčasnosti máme všetky nástroje potrebné na to, aby sme do roku 2030 znížili globálne emisie aspoň na polovicu. Odhaduje sa, že polovica potenciálu v oblasti znižovania emisií bude nízkonákladová (neprekročí úroveň 20 USD na tonu ekvivalentu oxidu uhličitého) alebo dokonca prinesie úspory nákladov.
Najväčšie príspevky by pochádzali zo slnečnej a veternej energie, ochrany a obnovy lesov a iných ekosystémov, potravinových systémov šetrných ku klíme a energetickej efektívnosti v rôznych formách.
Do roku 2050 môžu opatrenia na strane dopytu v porovnaní so základnými scenármi znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 40 až 70 percent. Tieto opatrenia sa týkajú rozhodnutí o tom, ako využívame technológie a zdroje na uspokojovanie svojich potrieb v oblasti stravovania, bývania, mobility a rôznych produktov. Medzi opatrenia s najväčším potenciálom a so súčinnosťou s adaptáciou a ochranou biodiverzity a ľudským zdravím patrí prechod na stravovanie s obmedzením príjmu mäsa, ktoré sa v správach Medzivládneho panelu o zmene klímy označuje za „vyvážené a udržateľné“. Celkovo je poskytovanie lepších služieb s menším množstvom energie a zdrojov v súlade so zabezpečením blahobytu pre všetkých.
7. Potrebujeme rýchlo upustiť od využívania fosílnych palív. Už teraz máme priveľa fosílnej infraštruktúry
Ak sa bude môcť existujúca infraštruktúra pre fosílne palivá využívať bez ďalších obmedzení, už teraz postačuje na prekročenie obmedzenia oteplenia na 1,5 °C. Na novú infraštruktúru pre fosílne palivá preto nie je priestor a aj tá existujúca sa musí včas začať postupne vyraďovať, ako to vyplýva z nižšie uvedeného grafu.
Inými slovami, všetky nevyťažené fosílne zdroje musia zostať v zemi:
Približne 80 % zásob uhlia, 50 % zásob plynu a 30 % zásob ropy sa nemôže spaľovať a vypúšťať do ovzdušia, ak sa oteplenie má obmedziť na 2 °C. Očakáva sa, že podstatne viac zásob zostane nespálených, ak sa oteplenie obmedzí na 1,5 °C.“ (Dlhšia správa SYR)
Najrýchlejšie upúšťanie od používania fosílnych palív si vyžadujú trajektórie emisií, ktorých cieľom je obmedzenie oteplenia na 1,5 °C bez prekročenia, prípadne s minimálnym prekročením tejto úrovne, s nízkou mierou spoliehania sa na odstraňovanie oxidu uhličitého, nízkou záťažou pôdy a biodiverzity a vysokou efektívnosťou pri využívaní zdrojov. Toto trajektória IMP-LD, pri ktorej sa celkové využívanie fosílnych palív do roku 2050 zníži približne o 85 % z úrovne roku 2020 (pozri WG3, obrázok 3.6 a SPM C.3.6).
8. Riešenia musia fungovať aj v reálnom živote, nielen v modeloch
Vstúpili sme do kritického desaťročia, v priebehu ktorého musíme znížiť globálne emisie skoro na polovicu a zároveň zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a chrániť a obnovovať prírodu.
Veľkou zmenou od predchádzajúceho hodnotenia je prielom v oblasti solárnej a veternej energie, ktorá je v súčasnosti rovnako alebo menej nákladná než výroba energie z fosílnych palív, čo znamená, že je pripravená umožniť dekarbonizáciu rôznych sektorov prostredníctvom elektrifikácie.Tento vývoj sa udial oveľa rýchlejšie, ako predpokladali odborníci a ako sa modelovalo v predchádzajúcich scenároch zmierňovania. Je to zmena, ktorá mení pravidlá hry.
V oblasti zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS) však opäť raz nedošlo k významnejšiemu pokroku. Hoci zohráva veľkú úlohu v mnohých modeloch znižovania emisií, v reálnom živote zatiaľ stále nefunguje v potrebnom rozsahu.
Panel vo svojej správe o zmierňovaní zmeny klímy zhodnotil, že:
“Zavádzanie a vývoj technológií CCS (s rozsiahlym ukladaním zachyteného CO2) boli oveľa pomalšie, ako sa predpokladalo v predchádzajúcich hodnoteniach.“
„Implementáciu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého v súčasnosti obmedzujú technologické, ekonomické, inštitucionálne, ekologicko-environmentálne a sociálno-kultúrne bariéry.“
Technológie odstraňovania oxidu uhličitého, kde sa CO2 zachytáva priamo z atmosféry (DACCS), alebo z energie z biomasy (BECCS) hrajú úlohu vo väčšine modelov mitigácie, ale prinášajú so sebou rôzne výzvy z hľadiska udržateľnosti a uskutočniteľnosti -rovnako ako rozsiahle zalesňovanie
Preto je dôležité, aby sme sa v budúcnosti, keď bude potrebné odstraňovať oxid uhličitý – aj keď s naliehavými opatreniami v blízkej budúcnosti to bude podstatne menej – pozerali ďalej než len na zjednodušené modely. Uprednostňovať by sa pritom mali také riešenia odstraňovania uhlíka, ktoré maximalizujú výhody udržateľnosti a minimalizujú riziká. Ide o riešenia fungujúce v súlade s prírodou, ako je zalesňovanie, obnova ekosystémov či sekvestrácia uhlíka do pôdy v poľnohospodárstve. Je to nevyhnutné, aby sa predišlo konfliktom s inými potrebami využívania pôdy či vytváraniu silných environmentálnych vplyvov a konfliktov s ľudskými právami a potravinovou bezpečnosťou.
9. Dosiahnutie spravodlivosti a sociálnej inklúzie, a dostatočné množstvo financií je základ
Bez rovnosti a sociálnej spravodlivosti medzi krajinami, ako aj v rámci jednotlivých krajín nebude možné zabezpečiť potrebný rozsah a rýchlosť transformácie. Integrácia opatrení v oblasti klímy prostredníctvom makroekonomických politík môže podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy podporiť udržateľné spôsoby rozvoja s nízkymi emisiami, sociálnu ochranu a zlepšiť prístup k finančným prostriedkom na zabezpečenie nízkoemisnej infraštruktúry, a to predovšetkým v rozvojových regiónoch.
Finančné prostriedky stoja v centre všetkých úvah o spravodlivosti. Ak sa odstránia existujúce bariéry, na svete sa nájde dosť peňazí na dosiahnutie skutočnej zmeny. V súčasnosti však do oblasti fosílnych palív ešte stále prúdi viac verejných aj súkromných financií než do oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania zmeny klímy.
(Zatiaľ čo Medzivládny panel o zmene klímy poukazuje na to, že zraniteľné spoločenstvá zápasia s čoraz väčšími problémami v oblasti financovania a adaptácie, Medzinárodná agentúra pre energiu vo svojich správach uvádza, že ropný a plynárenský priemysel zarobil len za minulý rok neuveriteľné štyri bilióny amerických dolárov, hoci podniky, ktoré v ňom pôsobia, klimatickú krízu prehlbujú!).
Iba na opatrenia na zmierňovanie zmeny klímy sú do roku 2030 potrebné tri- až šesťkrát vyššie ročné investície než v súčasnosti a tieto opatrenia sú potrebné najmä v rozvojovom svete. Aby sa to zmenilo, vlády a finančné inštitúcie musia zosúladiť svoje ciele a politiky s obmedzením oteplenia na 1,5 °C. Na medzinárodnej úrovni sa musia nájsť spravodlivé riešenia, ktoré budú napĺňať potreby v oblasti adaptácie a zmierňovania a riešiť straty a škody postihujúce ľudí, ktorí sú za klimatickú krízu najmenej zodpovední.
10. Od “rozkúskovaných” riešení k transformácii. Ide o všetky sektory a ruku k dielu musia priložiť všetci
Príležitosti na zavedenie rozvoja odolného proti zmene klímy sa rýchlo míňajú. Ak chceme dosiahnuť cieľ Parížskej dohody či iné ciele v oblasti udržateľnosti, musíme premýšľať nad rámec jednotlivých technológií, sektorov a aktérov a osvojiť si celostné, inkluzívne a transformačné prístupy zahŕňajúce adaptáciu na zmenu klímy aj jej zmierňovanie.
Základom sú opatrenia na ochranu a obnovu našej biodiverzity. Keď sa staráme o prírodu, staráme sa aj o seba. Zachovanie odolnosti biodiverzity a ekosystémových služieb v globálnom meradle podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy závisí od efektívnej a spravodlivej ochrany približne tridsiatich až päťdesiatich percent pevninských, sladkovodných a oceánskych oblastí vrátane ekosystémov, ktoré sú v súčasnosti takmer prirodzené.
Na to, aby „všetky sektory a systémy prešli rýchlou a rozsiahlou transformáciou“, potrebujeme silné zákony a politiky a medzinárodnú spoluprácu. Ruku k dielu musia priložiť všetci a tí, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť a kapacitu, musia viesť. Platí to pre vlády, podniky, investorov aj jednotlivcov s vysokými príjmami.
Čo teraz?
Vedci a vedkyne nám ponúkli nástroje potrebné na prežitie. Našou úlohou je teraz zabezpečiť, aby sa vlády, podniky, investori a občania riadili ich odporúčaniami. A aby sme ich naozaj brali osobne.
Ide totiž o život, blaho či utrpenie našich detí, vnúčat, pravnúčat a mnohých ďalších generácií a tieto generácie sa budú s odstupom času pozerať na to, ako sme si počínali, a budú nám vďačné za to, čo sme urobili, či skôr neurobili.
