Bude po fialovej farbe nasledovať čierna?

Čo je podľa definície nebezpečná zmena klímy?

Pre koho je nebezpečná? A kedy? 

Kedy sa jej riziká a dosah stanú neúnosnými? 


Na zodpovedanie týchto otázok vedci pôvodne v rámci Tretej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) v roku 2001 vyvinuli diagram, ktorý by v jednom farebne rozlíšenom grafe znázorňoval celkové hodnotenie toho, ako sa s rastúcou teplotou zintenzívňujú globálne riziká a vplyvy zmeny klímy.

Graf dostal názov Dôvody na obavy, no čoskoro sa stal známejším pod slovným spojením „horiace uhlíky“ („The Burning Embers“).
Vedci v grafe rozdeľujú rôzne riziká súvisiace s klímou do piatich pilierov, respektíve piatich dôvodov na obavy (RFC) a každý z týchto pilierov meria rôzne aspekty súhrnných klimatických rizík.

Diagram piatich dôvodov na obavy z Tretej hodnotiacej správy IPCC z roku 2001 (TAR) (Zdroj: IPCC 2001). 

Jednotlivé piliere sú vymedzené takto:


Ako sa všetko začalo a ako sa situácia vyvíja…

Keď Medzivládny panel o zmene klímy v roku 2001 použil tento nástroj prvýkrát, zhodnotil, že pri 2 °C riziká celkovo zostanú skôr mierne a zatiaľ sa nezmenia na vysoké, s výnimkou postupne sa zvyšujúcich rizík v prípade jedinečných a ohrozených systémov. 

V ďalšej iterácii o osem rokov neskôr (2009) však už horelo viac uhlíkov! Z novších vedeckých poznatkov totiž vyplynulo, že 2 °C sa už ani zďaleka nemôžu považovať za bezpečné. 
Pri ďalšom hodnotení v roku 2014 bola do grafu zavedená úplne nová farba – fialová, aby sa prehlbovanie dôvodov na obavy vyjadrilo ešte neliahevajšie.

Medzivládny panel o zmene klímy pri každej ďalšej iterácii vyhodnotil, že riziká a vplyvy budú čoraz vyššie na skorších úrovniach varovania.

Zommers a kol. (2020) to ilustrujú porovnaním vývoja pilierov od tretej hodnotiacej správy (TAR, 2001) po osobitnú správu o oteplení o 1,5 °C (SR15, 2018). Všimnime si, ako sa v grafoch objaví fialová farba, a všimnime si aj bod, v ktorom sa v prípade každého stĺpčeka riziká menia zo žltej farby (mierne) na červenú (vysoké) pri skorších teplotách.

Zdroj: Zommers, Z., Marbaix, P., Fischlin, A. a kol. Burning embers: towards more transparent and robust climate-change risk assessments. (Horiace uhlíky: smerom k transparentnejšiemu a robustnejšiemu hodnoteniu rizík zmeny klímy). Nature Reviews Earth & Environment 1, 516 – 529 (2020).

Najvýraznejšie sa od tretej hodnotiacej správy (2001) zmenil piaty pilier (5. dôvod na obavy). V roku 2001 Medzivládny panel o zmene klímy ešte vyhodnotil, že riziká spojené s rozsiahlymi ojedinelými udalosťami (napríklad rozpadom pevninských ľadovcov) sa zvýšia približne pri oteplení o 5,5 °C. V roku 2018 (v osobitnej správe o oteplení o 1,5 °C) sa však hodnotenie rizík výrazne zmenilo: panel na základe nových poznatkov v oblasti klimatológie vyhodnotil, že riziko sa začne zvyšovať už pri oteplení pod 2 °C

Nové hodnotenie vychádzalo okrem iného z nových dôkazov o úbytku ľadovej pokrývky v priebehu poslednej medziľadovej doby pri priemernom globálnom oteplení o necelé 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Zo súčasných pozorovaní vyplýva, že západoantarktický pevninský ľadovec je už v ranom štádiu nestability a hrozí, že skĺzne do mora. K zisteniu, že úroveň rizík sa pri nižších teplotách zvýšila, prispeli aj nové poznatky o spomalení atlantickej meridionálnej cirkulácie, tzv. južnej oscilácie El Niño a o úlohe Južného oceánu v globálnom uhlíkovom cykle.

Čo o tomto hovorí šiesta hodnotiaca správa?

V šiestej hodnotiacej správe graf dôvodov na obavy opäť aktualizovali. A nie sú to dobré správy….

V porovnaní s predchádzajúcimi správami (piatou hodnotiacou správou a osobitnou správou o oteplení o 1,5 °C)

  • sa riziká zvyšujú na vysokú a veľmi vysokú úroveň pri nižších úrovniach globálneho oteplenia v prípade všetkých piatich dôvodov na obavy,
  • zatiaľ čo v piatej hodnotiacej správe prešli vysoké riziká na veľmi vysoké len v prípade dvoch dôvodov na obavy, teraz došlo k takýmto zmenám pri všetkých piatich dôvodoch na obavy,
  • rozsahy prechodov na vyššie riziká sú určené s väčšou istotou.

Druhá pracovná skupina navyše v šiestej hodnotiacej správe v súvislosti s oteplením o 1,5 °C dospela k záveru, že:
Obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C by sa zabezpečilo, že v prípade tretieho, štvrtého a piateho dôvodu na obavy by úrovne rizík zostali mierne (so strednou istotou), no v prípade druhého dôvodu na obavy by sa riziká zmenili na vysoké už pri oteplení o 1,5 °C a v prípade prvého dôvodu na obavy by riziká pri 1,5 °C postupne začali prechádzať na veľmi vysoké (s veľkou istotou).

Inými slovami: 

  • celkové riziká a vplyvy sa menia na vysoké rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo,
  • ani oteplenie o 1,5 °C nie je bezpečné. Riziká súvisiace s extrémnym počasím a jedinečnými a ohrozenými ekosystémami budú vysoké alebo budú postupne prechádzať na veľmi vysoké už počas neho. 

Toto zistenie… bolí.

Smerovanie k vysokým a veľmi vysokým rizikám

Medzivládny panel o zmene klímy využíva na hodnotenie konkrétnych rizík, ktoré sa týkajú konkrétnych problémov a systémov, farebné rozlíšenie. Pri teplovodných koraloch napríklad prechádzame do vysokorizikovej zóny už pri oteplení o 1,1 °C, na ktorého úrovni sme už teraz.

Jeden z popredných klimatológov Medzivládneho panelu o zmene klímy súčasnú situáciu zhrnul v príspevku na twitteri týmito slovami: „Koraly sú už v podstate v riti.“ 
Podľa nedávnej štúdie koralom pri globálnom oteplení o 1,5 °C v moriach nezostanú skoro žiadne bezpečné zóny.

Ak teda máme ochrániť život, ktorý sa v moriach ešte chrániť dá, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme oteplenie udržali pod 2 °C. Iné ekosystémy na tom tiež nie sú oveľa lepšie.

A piliere v prípade jednotlivých regiónov? Len si ich pozrite.

Čo z tohto všetkého vlastne vyplýva?

Už nehoria len uhlíky. Horí aj naša budúcnosť. 

Preto by sme radšej mali zabezpečiť, aby naše vlády, priemyselné odvetvia, investori a mestá brali obmedzenie oteplenia na 1,5 °C vážne.

Pochopme, čo sa nám klimatológovia snažia povedať čoraz tmavšími farbami v grafoch znázorňujúcich riziká: Situácia je vážna. Prekračujeme limity.

Keď prídeme o koraly, v skutočnosti prídeme o oveľa viac. Koralové útesy sú domovom viac ako štvrtiny všetkých morských organizmov a pobrežným spoločenstvám na celom svete zabezpečujú potravu, príjem a ochranu pobrežia.

Chvíľu sa nad tým vážne zamyslime.

A potom premeňme svoj smútok a hnev na činy.
Dajme vedieť, že sa k nám táto správa dostala, tým, že ju budeme šíriť ďalej a zaviažeme sa k tomu, že sa budeme riadiť odporúčaniami vedcov.

#IPCCisAboutMe #IPCCjeAjoMne