Slovensko vysychá a zmenu už ukazujú aj vesmírne satelity. Dokazuje to najnovšia štúdia Greenpeace Slovensko v spolupráci s Regionálnym klimatickým inštitútom s názvom “Miznúca voda – Ako Slovensko stráca vodu na prahu globálneho oteplenia o 1.5 °C”. Štúdia analyzovala 11 lokalít naprieč Slovenskom a vo viacerých z nich satelitné dáta zaznamenávajú viditeľnú stratu vody.
Strata vody a ďalšie zmeny spôsobené klimatickou krízou podľa štúdie “Miznúca voda” pritom postihujú celé Slovensko. Odborníci sa pozreli na 11 lokalít, medzi ktorými boli Veľká Domaša, Ružiná, Teplý vrch, Senianske rybníky, Oravská priehrada, Liptovská Mara, Zelené pleso, Štrbské pleso, Málinec, Jalovčanka a Dunaj. Napriek rozdielnej nadmorskej výške, charakteru krajiny, či využitiu vody majú spoločný megatívny trend: rastie ich tepelný a/alebo vodný stres. Dáta zo satelitov Sentinel-2 ukázali zhoršovanie vlahového stresu vegetácie v 9 z 11 sledovaných lokalít.
Senianske rybníky 2016 vs. 2026
“Krajina sa otepľuje, atmosféra od nej odoberá viac vody a suché obdobia sa stávajú častejšími a dlhšími, čo vidíme nielen v meteorologických údajoch, ale aj v odozve pôdy, vegetácie a vodných zdrojov. Naše analýzy ukazujú, že pri pokračujúcom otepľovaní bez dostatočných mitigačných a adaptačných opatrení môže dôjsť k ohrozeniu dostupnosti vody pre rastliny, živočíchy aj ľudí a k zániku významných ekosystémov,” hovorí hydroklimatológička Viera Rattayová, jedna z autorov štúdie.
Zmeny pritom vidieť už aj z vesmíru. „To, čo sa deje s vodou v krajine, už nemusíme sledovať iba zo zeme. Vidia to aj satelity. Keď sa zhoršuje vlahový stres vegetácie na deviatich z jedenástich sledovaných lokalít, je to veľmi názorný príklad, že sucho sa stalo systémovým problémom slovenskej krajiny,“ hovorí koordinátorka klimaticko-energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.
Veľká Domaša 2016 vs. 2026
Vo Veľkej Domaši sa napríklad za necelú dekádu priemerná teplota zvýšila približne o 2 °C a počet dní vo vlnách horúčav vzrástol z 10 na 38 ročne. Výskyt mesiacov s výrazným a dlhodobým suchom sa zvýšil takmer šesťnásobne. Satelitné a klimatické údaje zároveň ukazujú, že suchší je aj začiatok vegetačného obdobia, keď rastliny potrebujú vodu na štart rastu. Senianske rybníky zase ukázali, čo môže kombinácia horúčav a sucha znamenať pre prírodu. Priemerná teplota tu vzrástla približne o 2,1 °C, počet dní vo vlnách horúčav z 10 na 42 ročne a frekvencia mesiacov so závažným suchom približne šesťnásobne. Štúdia upozorňuje, že pre miestny mokraďový biotop je táto kombinácia kritická a hrozí aj zánik mokradí.
Sucho už podľa Doroty Osvaldovej z Greenpeace Slovensko nemožno vnímať ako lokálny problém juhu Slovenska alebo ako občasnú epizódu počas horúceho leta. Indikátor sucha, ktorý ukazuje koľko je zrážok, koľko vlhkosti je v pôde a v akom stave je vegetácia za obdobie 2012 – 2026 ukázal opakovaný výskyt suchých podmienok vo všetkých sledovaných okresoch. Sucho sa pritom objavilo nielen v teplejších nížinných oblastiach, ale aj v severných a horských okresoch.
Dorota Osvaldová hovorí, že premiér Robert Fico sa týmto problémom síce zaoberá, no nápady ako projekt Studený potok či Málinec sucho tohto typu neriešia.
Oravská priehrada 2016 vs. 2026
“Ak by sucho spôsoboval len úbytok zrážok, riešením by boli väčšie nádrže. Toto sucho ale spôsobuje predovšetkým výpar, ktorý spôsobuje klimatickou krízou hnaná zvyšujúca sa teplota atmosféry. To znamená, že z toho, čo naprší, zostáva v krajine čoraz menej vody. Sucho zvyšuje tlak na poľnohospodárstvo, lesy, vodné hospodárstvo, energetiku aj dopravu. Potrebujeme opatrenia, ktoré dokážu vodu zadržať. Ale aby sme sucho skutočne porazili, nemôžeme sa len prispôsobovať, potrebujeme klimatickú krízu zastaviť – rozvíjať obnoviteľné zdroje, podporovať energetické spoločenstvá, znižovať spotrebu a chrániť prírodu,“ uzatvára Dorota Osvaldová.
