Environmentálnu organizáciu Greenpeace Slovensko rozhodnutie rozkladovej komisie ministerstva životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu neprekvapilo. Podľa riaditeľky Kataríny Juríkovej rezort jasne potvrdil, že nemá záujem riešiť klimatickú krízu a výstavbou nepotrebnej fosílnej infraštruktúry hádže ľudí v kontexte klimatickej krízy cez palubu.
Rozkladová komisia ministerstva životného prostredia pod taktovkou ministra Tomáša Tarabu zamietla rozklad, ktorý podala organizácia Greenpeace Slovensko v apríli minulého roku. Argumentuje napríklad tým, že plány vybudovať LNG terminál v Bratislave nie sú v rozpore s Parížskou dohodou, že v dohľadnej dobe nemožno očakávať prechod na nízkoemisné alternatívne technológie v riečnej doprave, alebo že úniky metánu, ktoré pri výstavbe ako aj prevádzke hrozia, treba riešiť na globálnej úrovni.
Riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková tvrdí, že minister Taraba sa v rozhodnutí vysmieva z vedeckého konsenzu o riešení klimatickej krízy.
“Argumenty ministra nič nemenia na fakte, že výstavba novej fosílnej infraštruktúry je v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody udržať oteplenie pod 1,5 °C. Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu už existujúca fosílna infraštruktúra spôsobí emisie viac skleníkových plynov, ako si môžeme dovoliť, ak nebude predčasne vyradená z prevádzky. To znamená, že žiadnu novú fosílnu infraštruktúru si už dovoliť nemôžeme. Navyše riešenie únikov metánu z plynovej infraštruktúry, akou je LNG terminál, je zodpovednosťou každej jednej krajiny a nie nejakej imaginárnej globálnej úrovne.”
Príklad si možno podľa nej vziať z Írska, ktoré zamietlo povolenie na výstavbu nového LNG terminálu s odvolaním sa na klimatické ciele.
Minister v rozhodnutí podľa nej zavádza, keď tvrdí, že pri riečnej doprave nemožno očakávať v dohľadnej dobe výrazný prechod na nízko-emisné alternatívne technológie. Jeho argument je totiž v priamom rozpore so závermi Európskeho parlamentu a rady, ktoré v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a rady o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ uvádzajú, že „narozdiel od námornej dopravy by mali v prípade vnútrozemskej vodnej dopravy, kde sa bežne používajú menšie plavidlá a pokrývajú kratšie vzdialenosti, technológie hnacej sústavy s nulovými emisiami, ako vodík a elektrina, vstúpiť na trh rýchlejšie. Očakáva sa, že LNG už v tomto odvetví nebude zohrávať významnú úlohu.”
Podľa zámeru, ktorý cituje rozhodnutie rezortu, má LNG terminál byť zdrojom plynu pre Slovensko, ktorý bude možno využiť aj pre verejný sektor či domácnosti. Katarína Juríková to však považuje za nezmysel:
“Navrhovaný terminál ma primárne slúžiť na skvapalňovanie plynu pre lodnú dopravu, preto spomínať verejný sektor či domácnosti je nielen nepresné, ale tiež to totálne nezodpovedá realite toho, kam musíme ako spoločnosť smerovať. Ak chceme zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre domácnosti, potrebujeme investovať do skutočných riešení, akými sú napríklad obnova budov, obnoviteľné zdroje energie či vznik energetických komunít. Je nezmysel pokračovať v investíciách do infraštruktúry, ktorá je predurčená na zánik. Posledná klimatická konferencia COP28 vyslala jasný signál, že sa končí éra fosílnych palív.”
Greenpeace Slovensko potvrdil, že plánuje aj ďalšie kroky, ktoré však nateraz nebude bližšie špecifikovať.